Svetlo zo stredoveku: Tajomná lampa českej kráľovnej pochovanej v Bratislave

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Je jedinou českou kráľovnou pochovanou v Bratislave – Žofia Bavorská, druhá manželka Václava IV. Z jej pozostalosti sa okrem iných vecí zachoval svetový unikát, ktorý bol vystavovaný na rôznych miestach sveta, napríklad aj v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Ide o nezvyčajné svietidlo vyrobené z klov zvieraťa. Ale nie je to slon.

Má 28 centimetrov, s retiazkami 44. A hovorí sa jej lampa kráľovnej Žofie.

Soška z jantáru zrejme nie je pôvodná

„Niekde sa označuje ako lampa, niekde ako svietnik, ale každopádne je to niečo spojené so svetlom,“ objasňuje Zuzana Francová, kurátorka Múzea mesta Bratislavy.

Zaujme už svojou nezvyčajnou materiálovo kombináciou a svojím vzhľadom.

„Ten materiál, z ktorého je dominantne predmet zhotovený, bol považovaný za slonovinou, ale dnes už vieme, že to slonoviny nie je, hoci vizuálne sa k tomu blíži. Ale je to výbrus čeľustí mroža, teda tiež zvieraťa, ale iného, v inom prostredí žijúceho. Takže mrožie kly sú to,“ dodáva Zuzana Francová.

Keď odborníci uvažovali ako vlastne táto lampa fungovala, napadlo mi, či v tom nezohrávali úlohu práve kly. Ak by boli duté, mohli nimi niečo prechádzať, prípadne by mohlo slúžiť ako zásobník oleja.

Odborníci sa dlho domnievali, že kly použité na svietidle sú slonie.

„Na základe röntgenových snímok vieme, že teda nie je to duté.“

Dnes už teda netušíme ako sa svietidlo používalo.

„Sú tam také trny, ktoré vychádzajú z tých kovov, ktoré sú upevnené na tých kloch alebo možno nejaké drevené triesky.“

Tento artefakt sa do vtedajšieho Prešporku dostal začiatkom 15. storočia. Svoje vdovské roky tu prežila kráľovná Žofia Bavorská, ktorá bola druhou manželkou českého panovníka Václava Štvrtého, ktorý bol zase synom nám veľmi dobre známeho Karola IV.

„Kráľovná Žofia v Prešporku v roku 1428 zomrela a je pochovaná v Dóme sv. Martina. Po jej smrti sa robil súpis majetku a vzácny artefakt, ktorý vtedy ešte nepripadal tak vzácny, sa dostal do majetku bratislavskej kapituly,“ hovorí kurátorka.

Zaujímavá je aj jantárová soška, ktorá sedí pod baldachýnom.

„Identifikovali ju podľa latinského nápisu. ktorý hovorí "Sancta Catarina ora et", čiže svätá Katarína, modli sa za nás. Tak logicky bádatelia, múzejníci predpokladali, že sa jedná o svätú Katarínu,“ rozpráva príbeh lampy Zuzana Francová.

Keďže však soške chýbajú atribúty typické pre zobrazovanie sv. Kataríny ako koleso, meč, palma, či ľalia, odborníci sa zhodujú, že soška nie je pôvodná.

„Takže skôr sa zdá, že ide podľa charakteru vzhľadu tej sošky, že to je Madona a že je to sekundárne tam umiestnené, že tam možno predtým bola iná a vymenila sa za Madonu“.