NEUMLČANÍ: Prežil front v Bielorusku, SNP, aj oslobododzovanie Liptovského Mikuláša

Narodil sa v decembri 1920 v obci Hybe. Veľmi rád chodil do školy a túžil byť učiteľom.
“Ale oco to odstavil. Som strednú školu, chodil meštianku a odtiaľ to prerušil, že dosť! Mal som poľnohospodárstvo kráse. som bol jediný syn, že kto bude doma robiť. Tak som ostal doma.”

Daniel Lehotský počas svojej vojenskej služby

TV JOJ

​V roku 1941 však musel narukovať.Zaradili ho do Zaisťovacej divízie, ktorá pôsobila po boku nemeckého Wehrmachtu na východnom fronte.
“Vyhadzovali mosty, partizáni, a my sme tam proti tomu boli, udržiavali, aby všetko mohli disponovať s frontom, aby mohli zásobovať front riadne,” opisuje.
Partizáni ich aj prepadli asi dve tisíc partizánov a zaútočili.
“Potom túto dedinu vypálili všetko a ja som utekal preč.”
Zažil tam aj situáciu, ktorá ho ťaží dodnes.

Na stretnutie s pánom Lehotským prišiel aj 100-ročný Branislav Tvarožek, účastník SNP

Archív VHT

​Veliteľ bol nadporučík, akýsi Repko a ten kričí na mňa: “Mladíček!” Najprv som počul taký krik na chodbe, hrozný krik, a plakal, kríkal – Gospodin, gaspada! Čo sa tam robí? Odrazu sa dvere otvorili , ten dôstojník a vraví: Mladíček, vezmi pušku, ako to Rusa zabiť!” A čo to reku vravíte? Ja mám zabiť človeka? Ja som prišiel v mieri zo Slovenska, ja som nikoho nezabil. Ja som tu neprišiel zabíjať, ja nejdem nikoho zabiť. Prečo mám zabíjať? “Tak keď nie, ja zabijem teba.” Taký drzák bol ten nadporučík. Tak ma reku zabite. Ale nezabil ma.”
Vojnu vnímal ako absolútne zlo a bol veľmi vďačný, že nie je priamo v prvej línii,
“ To čo najhoršie môže byť, je vojna. Že zákon Boží sa porušil. Nezabiješ! Toto sa obišlo. To je chyba!”

Pán Lehotský veľmi rád spieva

Archív VHT

​Na východnom fronte mal odslúžiť 24 mesiacov. Jeho rodičia však požiadali ministra Čatloš, aby mu službu skrátil. Argumentovali tým, že sú chorí a nevládzu sa starať o hospodárstvo. Minister im vyhovel.
“Generál Čatloš to určil – že sa mi skracuje prezenčná služba z 24 mesiacov na 17 mesiacov, 23 dní. Potom som prišiel domov.
Hospodáril až do vypuknutia Slovenského národného povstania, do ktorého sa na pár týždňov zapojil.
“Znova bol okresom mobilizácia. okres vydal, tak som musel nastúpiť do povstania. Aj tam som bol.To sa rozsypalo. My sme boli slabí proti Nemcom, my sme nevládali. Utiekli sme do hôr zas som bol doma, som hospodáril.”
Povolali ho ako účtovníka aj do 1. československého armádneho zboru. Riešil zásobovanie počas oslobodzovania Liptovského Mikuláša, kde prebiehali jedny z najťažších bojov. Fronta tam stála dva mesiace.

​“Vyše dvoch mesiacov sa bojovalo okolo Mikuláša, až potom sa to pohlo. No a potom už ako hovorím, keď bola kapitulácia Nemcov, už som bol vo Vsetíne na Morave.”
Pán Lehocký veľmi rád spieva a kedysi si nenechal ujsť ani jednu zábavu, na ktorých neraz tancoval až do rána. Aj preto mu ministerstvo obrany, odbor starostlivosti o veteránov pripravilo prekvapenie.

Na otázku, aké je to mať 105 rokov, odpovedal Takto.

“Zahučali hory, zahučali lesy.
kdeže sa podeli, kdeže sa podeli
moje mladé časy?”

“Ale ako hovorím, nie je tak pekne byť starým, krajšie byť mladým.”