Neumlčaní: Vojna im vzala hudbu aj budúcnosť. Príbeh Michala Strenka a Jozefa Grofíka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Keď sa povie Michal Strenk, väčšina ľudí si vybaví jednu z najslávnejších fotografií druhej svetovej vojny – skupinu amerických vojakov vztýčujúcich vlajku na ostrove Iwo Jima. Málokto však pozná príbeh chlapca zo spišskej rusínskej obce Jarabina, ktorému vojna nevzala len život, ale aj sen o návrate k hudbe a kamarátstvu.
Michal Strenk, rodák z Jarabiny
archív Pavla Vitka
Príbeh sa začal ďaleko od bojísk. V roku 1919 opustili rodiny Strenkovcov a Grofíkovcov rodný Spiš a vydali sa za lepším životom do Spojených štátov. Obaja chlapci boli bratranci a vyrastali prakticky spolu.
„Bola to taká senzačná kamarátska rusínska dvojica. Dvaja bratranci. Miško Strenk hral na trúbku a trombón, Jožko Grofík bol čistý hudobník, hrával na harmonike a chcel študovať hudbu,“ spomínal vojenský publicista Pavol Vitko.
V robotníckych kolóniách Pensylvánie ich poznal takmer každý. Chodievali hrávať na miestne slávnosti, tancovačky a komunitné stretnutia slovenských a rusínskych prisťahovalcov.
„Bola to kamarátska rusínska dvojica. Miško mal navyše výborný hlas, krásne spieval. Poznali ich Slováci, Rusíni aj Američania z okolia,“ povedal Vitko.
Rodina Grofíkovcov pred odchodom Jozefa na front
archív Pavla Vitka
Potom však prišla vojna.
Michal Strenk vstúpil do americkej námornej pechoty, Jozef Grofík do letectva. Obaja verili, že po vojne sa vrátia k hudbe.
„Prirodzene si sľúbili, že tú kamarátsku kapelu po vojne obnovia a že bude opäť veselo,“ hovorí Vitko.
Nestalo sa.
Poručík Jozef Grofík absolvoval devätnásť bojových letov. Dvadsiaty sa mu stal osudným. Lietadlo sa zrútilo do mora a celá posádka zahynula.
Jozef Grofík, bratranec Michala Strenka, rovnako počas 2. svetovej vojny zahynul
archív Pavla Vitka
Michal Strenk sa medzitým stal jedným zo symbolov amerického víťazstva v Pacifiku. Práve on velil skupine mužov, ktorí na vrchole hory Suribači vztýčili americkú vlajku.
„Šéfom tej skupiny vojakov, ktorí vztýčili zástavu, bol práve náš krajan Michal Strenk,“ pripomína Vitko.
Ani jemu však nebolo dopriate dožiť sa konca vojny. Zahynul 1. marca 1945 na Iwo Jime. Dlho sa verilo, že ho zastrelil japonský ostreľovač. Neskôr sa ukázalo, že ho zasiahol granát vlastného delostrelectva.
Hrob Michala Strenka na Arlingtonskom cintoríne
archív Pavla Vitka
Svet si dodnes pamätá fotografiu z Iwo Jimy. Na Jožefa Grofíka sa takmer zabudlo.
„Michala pozná celý svet. Ale vďaka tomuto príbehu vieme aj o Jožkovi Grofíkovi. Vojna prerušila skvelú partiu muzikantov, ktorá sa už nikdy nestretla,“ uzatvára Pavol Vitko.
Michal Strenk a Jozef Grofík