Konope v Československu: od polí až po továrne

Konope siate patrilo kedysi medzi významné plodiny slovenského poľnohospodárstva a jeho pestovanie má na našom území dlhú tradíciu. Najväčší rozmach zažilo v 19. storočí – v rokoch 1869 až 1870 zaberala osevná plocha konopy 20 243,4 hektára. (Konopa.sk)

Konope sa pestovalo predovšetkým pre pevné vlákno, z ktorého sa vyrábali priadze, plátno, povrazy, motúzy či ďalšie výrobky. Zo semien sa získaval olej a využitie nachádzala aj drevnatá časť stonky – pazderie.

Vo štvrtok dňa 2. apríla 1953 bolo na ONV v Galante slávnostné odmeňovanie víťazov celoslovenskej súťaže o najlepšieho pestovateľa konope

TASR

V priebehu 20. storočia však konopa postupne ustupovala lacnejším surovinám a neskôr aj syntetickým vláknam. Jej osevná plocha klesala z 20 243,4 hektára v rokoch 1869 – 1870 na 10 350 hektárov v rokoch 1899 – 1900, 7 611 hektárov v roku 1920 a 5 548 hektárov v rokoch 1934 – 1938. (Konopa.sk)

Po roku 1945 sa pestovanie čoraz viac viazalo na potreby priemyselných závodov. V roku 1955 sa konopa pestovala na 8 977 hektároch, v roku 1960 už na 6 668 hektároch a v roku 1965 na 5 053 hektároch. V roku 1969 klesla jej osevná plocha pod 2 000 hektárov. (Konopa.sk)

"Družstevníci v Moste na Ostrove v okrese Bratislava-okolie zasiali tohto roku konope na 15 ha. Po minulé roky zberali túto priadnu rastlinu zväčša ručne, čo im trvalo takmer 2 týždne. Tohto roku dostali z STS v Stupave žací stroj na konope sovietskej výroby, ktorým traktorista František Jakubéci pokosil celú plochu za dva dni," popisný text fotografie TASR zo septembra 1955

Zber konope v roku 1955

TASR

​Od roku 1971 sa konopa na Slovensku pestovala už iba v Západoslovenskom kraji. Medzi významné domáce odrody patrila Rastislavická konopa, vyšľachtená v Rastislaviach a Chlebanoch; podľa Encyklopédie Slovenska tvorila v určitom období až 75 percent osevnej plochy konopy v ČSSR. ([Konopa – Konope v priemysle, podľa Encyklopédie Slovenska, III. zv., VEDA, 1979, s. 156])

Významnými centrami spracovania boli Holíč, Sládkovičovo a Chynorany. Holíč bol zároveň jednou z oblastí, kde sa konopa na Záhorí pestovala vo väčšom rozsahu, najmä v okolí Holíča a Kopčian.

V Holíči fungovali Ľanárske a konopárske závody n. p., ktorých výrobný program zahŕňal ľanové priadze, ľanovokonopné motúzy, netkané textílie a tapikordový behúň. Závod mal však aj veľmi netradičnú výrobu – podľa dobového popisu bol monopolným výrobcom tvarovaných autokobercov pre AZNP Mladá Boleslav. Ich produkcia mala ročnú hodnotu 58 miliónov vtedajších korún a predstavovala viac ako tretinu výrobného programu závodu. 

 V roku 1985 sa v Holíči podľa publikovaných údajov vyrobilo viac ako 150-tisíc klasických a 5-tisíc inovovaných súprav autokobercov. (Archív TASR)

Anna Hulková pri našívaní rohožiek na predný diel tvarovaného autokoberca v Ľanárskych a konopárskych závodoch n.p. Holíč (1982)

TASR

Ďalším významným centrom bolo Sládkovičovo, kde boli Ľanárske a konopárske závody vybudované v roku 1952. Dobový Geografický časopis z roku 1968 uvádza, že závod zamestnával 295 pracovníkov a ročne vyrábal približne 692 ton konopného plátna a 678 ton konopnej kúdele. ([Geografický časopis SAV, 1968])

Konopné stonky do závodu dodávali poľnohospodárske družstvá a štátne majetky z viacerých okresov západného Slovenska. V Sládkovičove sa využívalo aj konopné pazderie, z ktorého sa vyrábali pazderové dosky.

Konopársky priemysel však postupne strácal svoje postavenie. Niektoré podniky sa preorientovali na iné vlákna a v Chynoranoch bola napokon zlikvidovaná pôvodná linka na spracovanie konopného vlákna. (Konopa – Konope v priemysle)

Priemyselné pestovanie konopy siatej sa na Slovensku napokon skončilo v roku 1987. (Konopa.sk) Rastlina, ktorá v 19. storočí zaberala viac ako 20-tisíc hektárov slovenských polí, tak postupne takmer úplne zmizla z poľnohospodárskej krajiny.

Konope teda zo slovenských polí na konci 20. storočia takmer úplne zmizlo. Dnes sa však táto plodina opäť vracia – tentoraz v podobe moderného technického konope, ktoré môže nájsť uplatnenie v desiatkach oblastí. Ako vyzerá jeho pestovanie na Slovensku dnes a čo všetko sa z konopy dá vyrobiť? Pozrite si aktuálnu reportáž TV JOJ z Pčoliného, kde sa jej pestovaniu venujú už v súčasnosti.

Konope začali pestovať zo zvedavosti a dnes sa podieľajú na výskumoch s vedcami z univerzít

Manželia Vodalovci však občas musia vysvetľovať aj rôzne mýty. Najmä to, že nejde o marihuanu. Možno ste nevedeli, ale prvé džínsy boli vyrobené práve z konopnej plachtoviny a z konopného papiera sa vyrábali aj bankovky. Pozrite sa, ako vyzerá zber týchto vyše trojmetrový rastlín.

Ako v bludisku! Rastliny narástli do výšky troch metrov. Pestovateľ Peter Vodal sa pestovaniu technického konope venuje osem rokov a toto je najnáročnejšia fáza.

​„Žatva alebo zber konope je vlastne najväčšia výzva, pripomína to galeje, častokrát, pretože rozprávame o najpevnejšom prírodnom vlákne, ktoré vôbec nie. Je to problém roztrhnúť.,“ ukazuje Peter Vodal.

A ako prebieha samotný zber? S obyčajným traktorom by to nešlo. Petrov otec ho preto upravil vlastnou technológiou.

„Môj oco ho vyrobil a už je to štvrtá verzia a vlastne slúži na to, že nám sčesáva tie vršky tých rastlín, ktoré sú vo výške 3 až 4 metre, kde sa bežne nevieme dostať,“ ukazuje Vodal.

​Konope je jedna z mála plodín, kde sa dá zužitkovať celá rastlina semená, kvety, listy aj korene. Zaujímavosťou je to, že rastliny konope je možné vyrobiť 10 až 15 tisíc rôznych produktov - od konopnej izolácie, dreva až po kozmetiku, konopný olej či, múku.

„Asi poznáte povrazy a laná, ktoré sa používali už dávno, v lodiarskom priemysle.“

Z konopnej plachtoviny vyrábali aj prvé džínsy.

„V Amerike boli vyrábané práve z konopného vlákna, ktoré je prakticky nezničiteľné.“

„Môžeme vyrábať napríklad takéto konopné drevo, ktoré vlastne jednoducho sa lisuje z konopných stoniek. High endový produkt je vlastne konopná izolácia, ktorá sa používa zvonku alebo zvnútra.“

Rastliny dokonca nijako neohrozilo ani tohtoročné extrémne sucho.

„Pretože má hlboký koreňový systém a vie si tú spodnú vodu vytiahnuť možno až z troch až štyroch metrov, vysvetľuje Vodal.

Jeden hektár priemyselného konope dokonca dokáže absorbovať až pätnásť ton oxidu uhličitého ročne. Pestovateľ o nej hovorí ako o rastline budúcnosti.

„Okrem pestovania a spracovania technického konope sa venujeme aj vede a výskumu, kde pôsobíme so slovenskými univerzitami na rôznych projektoch výskumných.“

Dokáže pohltiť aj rádioaktívne látky. Po výbuchu v Černobyle tam bola masovo vysadená.

Mýty o nej musia pestovatelia vysvetľovať aj dnes.

„Priemyselné konope THC neobsahuje, respektíve len dovolené množstvo a to je 0,3% THC. Morfologicky vyzerá podobne rastlinka ako marihuana, ale má úplne opačné účinky,“ dodáva Peter Vodal.