Ovocie s pamäťou krajiny: Prečo by sme nemali zabudnúť na staré odrody

SLOVENSKO / Staré odrody ovocia sú živým dedičstvom krajiny, ktoré sa formovalo celé stáročia. Nevznikali v laboratóriách, ale v sadoch našich predkov – prirodzeným výberom gazdov a prispôsobovaním sa miestnym podmienkam. Každý región mal svoje „istoty“ – jablone, hrušky, slivky či čerešne, ktoré dokázali prežiť tuhé zimy aj suché letá a menej úrodnú pôdu.

Medzi staré jabloňové odrody patria napríklad Panenské slovenské, Jadernička moravská či Boskoopské. Hrušky zastupujú odrody ako Boscova fľaška alebo rôzne krajové typy bez presného pomenovania. Zo sliviek je ikonická Bystrická slivka, z čerešní napríklad Hedelfingenská. Mnohé z týchto odrôd dnes v supermarketoch nenájdeme, pretože moderné ovocinárstvo uprednostňuje jednotný vzhľad, dlhú skladovateľnosť a vysoký výnos.

Zber jabĺk v Ladzanoch v roku 1956

TASR

Staré odrody však vynikajú inými vlastnosťami. Sú často odolnejšie voči chorobám a škodcom, lepšie znášajú klimatické výkyvy a nevyžadujú takú intenzívnu chemickú ochranu. Ich chuť býva výraznejšia, aromatickejšia a pestrejšia. Niektoré jablká dozrievajú postupne a dajú sa skladovať až do jari, iné sú ideálne na sušenie či muštovanie. Slivky zo starých stromov majú vysoký obsah cukru, čo je výhodné pri výrobe lekváru alebo destilátov.

Staré ovocné stromy majú aj krajinotvorný význam. Vysokokmenné sady poskytujú útočisko vtákom, opeľovačom aj drobným cicavcom. Sú súčasťou tradičného vidieckeho obrazu Slovenska – najmä v regiónoch ako Myjava, Kopanice, Gemer či Podpoľanie.

Sady v Ladzanoch a zber jabĺk na fotografii z roku 1964

TASR

​Na Slovensku sa záchrane starých odrôd venuje viacero iniciatív. Významnú úlohu zohráva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorá sa podieľa na uchovávaní genetických zdrojov rastlín a ich výskume. Praktickej ochrane sa venuje aj občianske združenie GenoFond, ktoré mapuje staré stromy v teréne a zakladá genofondové sady.

Dôležitým príkladom je aj projekt Sadovo.sk. Ide o iniciatívu zameranú na obnovu tradičných vysokokmenných sadov, záchranu starých krajových odrôd a šírenie osvety o ich význame. Projekt sa venuje mapovaniu starých stromov, organizuje kurzy štepenia, vydáva odborné materiály a pomáha záujemcom s výsadbou tradičných odrôd. Cieľom je nielen zachovať genetickú rozmanitosť, ale aj obnoviť kultúrnu krajinu, ktorá bola kedysi typická pre mnohé slovenské regióny.

Význam starých odrôd rastie aj v súvislosti s klimatickou zmenou. Pestovatelia si uvedomujú, že genetická rozmanitosť je poistkou do budúcnosti. Odrody, ktoré prežili bez intenzívnej starostlivosti desiatky rokov, môžu byť stabilnejšie než moderné šľachtence.

Záchrana starých odrôd preto nie je len o nostalgii. Je to otázka biodiverzity, potravinovej suverenity a kultúrnej identity. Každý starý strom je nositeľom pamäti krajiny – a každý zachránený sad je investíciou do budúcnosti.

Občas sa dajú odrezky, vrúble, zo starých odrôd kúpiť na rôznych záhradkárskych a pestovateľských burzách. Je o ne vždy veľký záujem. 

Pozrite si reportáž z jednej takejto burzy.