Medová baba. Dokázala vyrobiť oveľa viac medu ako miestni. Tí ju pre to považovali za bosorku. Príbeh Žofie Maťašovskej, ktorú do Polonín zaviala láska.

POLONINY / Správa národného parku Poloniny chce prinavrátiť úle na lúku Medová baba, ktoré sa používali už pred sto rokmi. Žofia Maťašovská bola rodáčka z poľského Przemyśla. A už vtedy používala pokrokové princípy, ktoré fungujú dodnes. A vďaka tomu boli výnosy medu podstatne vyššie. Miestni ju však práve preto považovali za bosorku.

Poľka Žofia Maťašovská sa do Polonín nedostala náhodou. Za všetkým bola láska.

„Mládenec z Udavského sa dostal na frontu, do Poľska, tam sa zaľúbil do Poľky, do Žofie. Slúbil jej, že ak prežije vojnu, tak sa po ňu vráti,“ opisuje príbeh toho ako a prečo sa Žofia Maťašovská ocitla v Poloninách Miroslav Buraľ, botanik zo Správy Národného parku Poloniny.

Žofia Maťašovská, v pruhovaných šatách, pred svojím domom

A tak sa aj stalo. Tu sa usadili a tu začala Žofia včeláriť. Miestni v tom čase využívali ako úle tzv. dlabáky.

„Ak z nich chceli vybrať med, museli to všetko rozobrať a zničiť pôvodný úľ,“ hovorí Miroslav Buraľ.

Lenže Žofia Maťašovská už pred sto rokmi využívala princípy, ktoré platia dodnes.

„Jej úľ pozostával z medníka a plodiska, ktoré bolo rozoberateľné, čiže jej výnosy boli oveľa vyššie ako miestnych obyvateľov.“

​Aj preto dostala prezývku Medová baba

„Hovorili o nej, že používa nejaké nekalé praktiky. Povedané inak, že bosoruje.“

Sedem metrov vysoká socha Medovej baby

Jano Štovka, MQEP/severovychod.sk

Včelín Medovej baby sa nachádza hneď pri turistickom chodníku na Jarabú skalu, v doline Zbojského potoka pri Novej Sedlici.

Žofia sa kedysi starala o viac ako 80 úľov. Dnes tu nenájdete ani jeden. Ochranári sa ale s pomocou študentov odboru Stráž prírody pustili do opráv včelína a pribudnúť by mali aj úle.

Lúka Medovej baby v Bukovských vrchoch

„Toto je jeden z tých pôvodných úľov, ktoré ona používala,“ ukazuje na zachovaný úľ Miroslav Buraľ. 

Med z týchto končín je legendárny, aj vďaka tomu, že pochádza z oblasti jedľovo-bukových lesov.

„Je to medovicový med, jeden z najkvalitnejších. Ešte keď včelárila pani Žofia, tak odtiaľto med putoval do Čiech, kde sa robili pardubické perníky,“ uzatvára Miroslav Buraľ.