245 rokov úpenlivých prosieb, aj vďaky. Kostolík plný spomienok. Jediný prežil zatopenie Starej Kelče

STARÁ KELČA, OKRES VRANOV NAD TOPĽOU / Kostolík v Starej Kelči na východe Slovenska je jedinou stavbou, ktorá sa zachovala zo zatopenej dediny. Tá musela ustúpiť vybudovaniu Domaše. Má neopakovateľnú atmosféru a jeho krásu vidieť aj napriek tomu, že posledné roky chátra. Vyzerá to však tak, že sa konečne dočká rekonštrukcie.

Stojí pod úrovňou hladiny Domaše a predsa sa zdá, akoby sa vznášal nad ňou. Pamätá si takmer 245 rokov úpenlivých prosieb, aj hlbokej vďaky. Príbehov, lásky, ale aj prečiny voči blížnemu a priznané či priznané hriechy. Naším hriechom voči nemu je, v akom stave sa nachádza.

Kostolík, ktorý ako jediný prežil zatopenie obce Stará Kelča

Archív VHT

​Mária Potičná bola v kostole v Starej Kelči pokrstená pred sedemdesiatimi rokmi.

„Mám ho rada, strašne ho mám rada, lebo hovorím, tu sme vyrastali v kostolíku aj ja, aj moje deti.“

V kostolíku na stene nájdete zmenšeninu fotografie ako Stará Kelča vyzerala pred zatopením.

„My deti sme to brali, no tak Nová Kelča. Ale naši rodičia to brali ťažko. Viete si predstaviť, všetko zemi? Všetko išlo pod vodu postupne. Ešte si pamätám, lebo však už som mala vtedy deväť rokov, že už rýchlo sa naplnila Domaša a stála pod vodou kukurica, repa, zemiaky. Nestihli ľudia si to ani vykopať.“

Spomienky na Starú Kelču zostali len na fotografiách

Archív VHT

​Kostol prežil, pretože stál na vŕšku a už v tom období bol zapísaný ako kultúrna pamiatka.

„Chodíme tu radi, hovorím, aj rekreanti, stále je plný v sobotu podvečer. Máme dobrého pána farára, ktorý nám tu robí sväté omše,“ hovorí Mária Potičná. 

​To sa zmenilo po zemetrasení v októbri 2023. Odvtedy je kostol pre verejnosť zatvorený.

„Ťažko. Ťažko sa mi na to pozerá. Keď som prišla po zemetrasení, vošla som so statikom dnu a som sa rozplakala. A on sa vyjadril, že nevedel, že taká krása je tu u nás."

Detailný pohľad na veže kostolíka

Archív VHT

​Kostol dal postaviť barón Wolfgang Véčey a zasvätil ho uhorskému kráľovi Štefanovi. Autorom projektu aj staviteľom bol Gašpar Urlespacher. Do roku 1945 stál vedľa kostola barónov kaštieľ, ktorý Nemci zbombardovali a poškodili pri tom aj kostol. Rodina pani Potočnej ho v 50- tych rokoch opravovala. Jej otec napríklad vytvoril nápis o obnove v roku 1956.

„Po vojne som videla fotografie, ako sme boli s mamkou v Bratislave v tom ústave vojenskom, keď nemal strechu a vtedy sa to opravovalo, dala sa nová strecha.“

​Okrem samotnej stavby je národnou kultúrnou pamiatkou aj poklad, ktorý ukrýval.

„My tu máme poklad. Monštranciu, kalich, ktorý vyrobil levočský zlatník Szilasi.“

Oltár kostolíka v Starej Kelči

Archív VHT

​V interiéri nájdete stále pôvodnú dlažbu, lavice aj oltáre. Zlodeji však ukradli niekoľko vzácnych sôch, ktoré sú nahradené kartónovými maketami.

Napriek tomu bol kostolík pred zemetrasením vyhľadávaným miestom na sobáše.

Interiér kostolíka v Starej Kelči

Archív VHT

"Chodia sa tu sobášiť aj z Bratislavy. Chodia, lebo je to krásne. Prišiel tu jeden mladý pár a otec na neho, že: A to do takého starého kostola si sa prišiel sobášiť? Však ja som myslel, že pôjdeme do nového. ​A ja som mu povedala: Viete, ten kostol má toľko modlitieb, že si neviete predstaviť, do čoho ste prišli.“

Kostolík stojí pod hladinou Domaše

Archív VHT

​„Som aj počula, však treba ho dať zbúrať. To povie človek, ktorý tu nie je na to naviazaný. To je najkrajšie miesto na zemeguli,“ hovorí s nehou v hlase Mária Potičná.