Pamätnú tabuľu generálovi Viestovi odhalili v Košiciach v roku 1947. Neskôr ju odstránili

Prejav predniesol aj generál Karel Klapálek.

TASR

Na slávnosti sa za Ministerstvo národnej obrany zúčastnil generál Karel Klapálek, ktorý počas druhej svetovej vojny pôsobil v československom zahraničnom vojsku. Generál Karel Klapálek (1893 – 1984) bol československý vojenský veliteľ, ktorý počas druhej svetovej vojny pôsobil v československom zahraničnom vojsku na Blízkom východe a v severnej Afrike. Velil jednotkám pri obrane Tobruku a neskôr sa zúčastnil bojov v Karpatsko-duklianskej operácii.

​Tabuľu umiestnili na Divíznu budovu na vtedajšom Husitskom námestí, ktoré dnes poznáme ako Námestie Maratónu mieru. Práve s touto budovou sa spájala jedna z dôležitých etáp Viestovej vojenskej kariéry.

V Košiciach zastával vysokú vojenskú funkciu

Rudolf Viest sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde, neskôr sa zapojil do československého zahraničného vojska a po návrate do vlasti pokračoval vo vojenskej kariére v československej armáde.

Pamätná tabuľa na počesť generála Rudolfa Viesta, ktorú odhalili 12.10.1947 v Košiciach

TASR

​Do Košíc ho služobne prevelili koncom novembra 1937. Od 1. decembra toho roku pôsobil ako zástupca veliteľa VI. armádneho zboru. V januári 1938 ho povýšili do hodnosti divízneho generála. Jeho pôsobenie v meste sa skončilo v septembri 1938, keď sa po vyhlásení mobilizácie presunul s veliteľstvom zboru do Soběslavi.

Košice tak neboli náhodným miestom, kde mu po vojne odhalili pamätnú tabuľu. Viest tu zastával významnú veliteľskú funkciu v období, keď sa bezpečnostná situácia v strednej Európe prudko zhoršovala. V roku 1938 sa československá armáda pripravovala na možný vojenský konflikt a aj na území VI. zboru sa budovalo pohraničné opevnenie.

Samotná Divízna budova vznikla v rokoch 1906 až 1908 podľa projektu architekta Jozefa Kausera. Armáda ju začala využívať v roku 1909. Dnes v jej hlavnej časti sídli Košický samosprávny kraj, ďalšie priestory využíva Východoslovenské múzeum.

Odhalenie pamätnej tabule generálovi Viestovi v Košiciach, 12.10.1947

TASR

​Veliteľ povstaleckej armády

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 Viest odmietol podporiť rozbitie Československa. V auguste 1939 odišiel do zahraničia a zapojil sa do československého protinacistického odboja. V londýnskom exile zastával vysoké funkcie na Ministerstve národnej obrany československej exilovej vlády.

Slávnostného odhalenia sa zúčastnil aj Viestov brat Dušan.

TASR

​Na jeseň 1944 sa vrátil na Slovensko, aby prevzal velenie 1. československej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania. Po vojenskom potlačení povstania ustupoval spolu s ďalšími povstalcami do hôr. Dňa 3. novembra 1944 ho spolu s generálom Jánom Golianom zajali v Pohronskom Bukovci. Zomrel v nemeckom zajatí, pravdepodobne v roku 1945; presné okolnosti jeho smrti nie sú spoľahlivo objasnené.

Čo sa stalo s pamätnou tabuľou?

Tabuľa odhalená v Košiciach v októbri 1947 sa na budove nezachovala. Po roku 1948 ju odstránili, jej ďalší osud je neznámy. Na budove však bola Rudolfovi Viestovi odhalená pamätná tabuľa aj v roku 1970.