Jasno
9°
Bratislava
Maximilián
12.10.2026
Od počítača, ktorý počítal pružiny do sanitiek, až po prvé slovenské mikropočítače. Takto vyzeral náš digitálny pravek
Zdielať na

Od počítača, ktorý počítal pružiny do sanitiek, až po prvé slovenské mikropočítače. Takto vyzeral náš digitálny pravek

SLOVENSKO / Prvé počítače na Slovensku nemali klávesnicu ani obrazovku, ako ich poznáme dnes. Napriek tomu dokázali riešiť zložité matematické úlohy a pomáhali vedcom aj pri výpočtoch, ktoré mali praktické využitie v každodennom živote. Ich vývoj približuje Múzeum počítačov pri Výpočtovom stredisku Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorým nás previedol odborník Martin Šperka.

Jedným z najzaujímavejších exponátov je prvý analógový počítač na Slovensku, ktorého autorom bol profesor Ivan Plander, priekopník slovenskej informatiky. Zariadenie vzniklo v 50. rokoch minulého storočia a využívalo sa na riešenie technických a matematických problémov. Medzi úlohy, ktoré na ňom odborníci počítali, patril aj návrh pružného uloženia inkubátora v zdravotníckom vozidle.

Prečo práve inkubátor? Pri preprave sanitkou bolo potrebné obmedziť otrasy, ktoré mohli ohroziť prevážané dieťa. Vedci preto počítali, aké pružiny a aké technické riešenie by dokázali nárazy čo najlepšie tlmiť. Analógové počítače sa využívali aj pri výpočtoch kmitania hriadeľov spaľovacích motorov či pri riešení problémov súvisiacich s reguláciou technických zariadení.

​Na takomto počítači sa nepracovalo pomocou ikon a príkazov na obrazovke. Jednotlivé výpočtové jednotky sa prepájali káblikmi, čím sa vytvoril model riešeného problému. Výsledky sa zobrazovali napríklad na osciloskope alebo zaznamenávali na súradnicovom zapisovači. Na rozdiel od dnešných zariadení teda nešlo len o zadávanie údajov, ale aj o správne zostavenie samotného výpočtového obvodu.

"V auguste 1963 dali v počítačovom stredisku pri Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave do prevádzky sovietsky počítač Ural II - prvý počítač na Slovensku s takouto výkonnosťou. Spočíta za sekundu až 12- tisíc desaťmiestných dekadických čísiel alebo urobí asi tritisíc násobení," píše sa v popise fotografie v archíve TASR. 

Sovietsky počítač URALL na fotografii z roku 1963

TASR

Ďalším významným míľnikom sa stal RPP-16, prvý slovenský číslicový počítač vyvinutý v Ústave technickej kybernetiky SAV v spolupráci s ďalšími československými pracoviskami. Jeho vývoj prebiehal v rokoch 1965 až 1973 a sériová výroba sa rozbehla v závode Tesla Námestovo. Išlo o počítač tretej generácie určený predovšetkým na riadenie technologických procesov.

RPP-16 dokázal spracúvať údaje z priemyselných zariadení a na ich základe ovplyvňovať ich chod. Takéto počítače sa využívali v energetike, priemysle, baníctve, poľnohospodárstve aj vo výskumných pracoviskách. Ich vývoj bol významným úspechom slovenských odborníkov v čase, keď bol prístup k zahraničným technológiám komplikovaný a vlastný výskum mal zásadný význam.

Na vývoji sa podieľal tím odborníkov vedený Ivanom Planderom. Výskum sa postupne menil na praktický projekt, do ktorého sa zapojili pracoviská v Žiline a Trenčíne aj výrobné podniky. Počítače RPP-16 sa vyrábali v Námestove a v Československu našli uplatnenie v mnohých oblastiach hospodárstva.

"Vo výskumnom výpočtovom stredisku na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave odovzdali dnes do prevádzky moderný počítač pre vedecko-technické výpočty Odra 1013*. Počítač je poľskej výroby, má feritovú pamäť s kapacitou 256 slov a magnetickú bubnovú pamäť o kapacite 8192 slov, t.j.asi 90-tisíc desiatkových znakov. Za sekundu dokáže urobiť o.i. tisíc sčítacích operácií. Výskumné výpočtové stredisko na Vysokej škole ekonomickej využije počítač predovšetkým na pedagogické účely, aplikovaný výskum v oblasti operačného výskumu a hromadné spracovanie ekonomických dát."

Poľský počítač pre vedecko-technické výpočty Odra 1013 na fotografii z roku 1967

TASR

Významnou kapitolou dejín výpočtovej techniky bol aj rozvoj integrovaných obvodov, teda súčiastok, ktoré umožnili umiestniť viacero elektronických prvkov na malú plochu. V múzeu možno vidieť aj ukážky raných čipov a technických nákresov používaných pri ich výrobe. Práve rozvoj tejto technológie umožnil postupný prechod od veľkých počítačových systémov k menším zariadeniam.

Nasledovali minipočítače, ktoré už nemuseli zaberať celú miestnosť a dali sa využívať aj v kanceláriách či laboratóriách. Postupne sa výpočtová technika začala približovať aj školám a bežným používateľom. Na Slovensku vznikali školské a osobné mikropočítače, ktoré slúžili na výučbu programovania a technických predmetov.

"Výpočtové stredisko Ústavu technológie a racionalizácie Závodov ťažkého strojárstva v Martine dostalo v minulých dňoch ďalšieho pomocníka, ktorým je počítač TESLA 200. Tento moderný stredný číslicový počítač stavebnicovej konštrukcie má 5 magnetopáskových jednotiek, jednu tlačiareň, dva snímače diernych štítkov a ďalšie zariadenia. Je určený na hromadné spracovanie dát pre oblasť riadenia, ale možno ho použiť aj na vedeckotechnické výpočty. Voči počítaču Minsk 22, ktorý inštalovali v Turčianskych strojárňach už dávnejšie, má veľa výhod. Je napríklad 3-4-krát rýchlejší, má možnosť segmentácie programov, čím je daná možnosť spracovania."

Počítač TESLA 200 bol určený na hromadné spracovanie dát pre oblasť riadenia. (1971)

TASR

​Medzi známe zariadenia tejto éry patrili PMI-80 a PMD-85, ktoré sa využívali aj pri výučbe programovania. Používatelia sa na nich učili, ako počítač funguje a ako mu zadávať inštrukcie. Na rozdiel od dnešných zariadení bolo potrebné rozumieť technickým princípom oveľa podrobnejšie.

S vývojom osobných počítačov sa menil aj spôsob práce s nimi. Objavili sa zariadenia, na ktorých sa dalo programovať v jazykoch BASIC či Pascal, a počítače postupne nachádzali cestu do škôl a domácností. Pre mnohých ľudí sa symbolom tejto éry stali počítače Didaktik, ktoré ponúkali aj farebné hry.

Programy a hry sa často nahrávali z obyčajného kazetového magnetofónu, zatiaľ čo obraz sa zobrazoval na bežnom televízore. Načítanie hry mohlo trvať niekoľko minút a chyba na konci znamenala, že používateľ musel celý proces opakovať. Dnes už môže takáto skúsenosť pôsobiť úsmevne, no v tom čase predstavovala dostupný spôsob, ako sa dostať k počítačovým hrám aj programovaniu.

História počítačov na Slovensku je príbehom technického pokroku, tvorivosti a úsilia odborníkov, ktorí vyvíjali vlastné riešenia aj v podmienkach obmedzeného prístupu k zahraničným technológiám. Mnohé exponáty v múzeu dnes pripomínajú, akú dlhú cestu prešla výpočtová technika od prepájania káblikov a výpočtov diferenciálnych rovníc až po osobné počítače, ktoré sa stali bežnou súčasťou života.

Súvisiace články

Najčítanejšie