Príbeh Jozefa Nemlahu - keď sny narážali na režim

Jozef Nemlaha chcel mať vždy malý obchod.

„Tak som v roku 1947 v Ilave prenajal si už zavedený obchod s zmiešaným tovarom,“ začína rozprávanie o svojom sne stať sa obchodníkom. 

Jozef Nemlaha v mladosti

​​Po februári 1948 najskôr zobrali komunisti obchod jeho kamarátovi.

„Zrušili aj mne živnostenský list.“ Niesol to ťažko a považoval za veľkú nespravodlivosť. 

Jeho kamarát sa rozhodol emigrovať do Nemecka. O niekoľko mesiacov sa vrátil a požiadal pána Nemlahu, aby mu pomohol previezť cez hranice aj manželku a deti.

„Na druhý deň už som bol zaistený," hovorí o tom ako rýchlo režim zareagoval. Zrejme ich niekto udal. 

Jozef Nemlaha na fotografii po návrate z Jáchymova

​Ako údajný špión dostal doživotie. Chcel sa odvolať, ale jeho advokát mu povedal, že môže byť rád, že ho neobesia. Napriek tomu sa odvolal na Najvyšší súd. Chcel sa brániť voči ďalšej nespravodlivosti.

„Môj doživotný trest zmenil súd na 17 rokov.“

Ako väčšina politických väzňov v 50.rokoch 20.storočia sa dostal do Jáchymova.

​Problémom pre neho nebola ani tak ťažká práca v uránových baniach ako ostatní spoluväzni, vrahovia, ktorých vedenie tábora využívalo pre ich brutalitu ako strážcov.

„Veliteľ samoväzby bol človek, ktorý zabil vlastné dieťa, upiekol ho a urobil hostinu.“

Pán Nemlaha vlastní dve veľmi unikátne fotografie.

Zachytávajú tajnú návštevnú budovu, kde sa väzni mohli raz za pol roka na päť minút stretnúť so svojou rodinou.

Vzácna fotografia budovy, v ktorej sa väzni mohli na pár minúť stretnúť s rodinou

​„Toto je originál záber, tajne vyfotografovaný z idúceho auta,“ ukazuje na fotografie. 

​V Jáchymove strávil dlhých sedem rokov. Nakoniec sa vrátil aj do obchodu, aj keď už nie vlastného. Dvadsať rokov bol vedúcim samoobsluhy v Ilave.