„Zmizla spravodlivosť, pravda a šíri sa nenávisť, pomstychtivosť,“ napísal v liste na rozlúčku generál Heliodor Píka.

ČESKÁ REPUBLIKA/SLOVENSKO / Pred 127 rokmi sa narodil Heliodor Píka, veliteľ česko-slovenskej armádnej misie v Moskve počas 2. svetovej vojny

Heliodor Píka sa narodil 3. júla 1897 v Štítine v okrese Opava.

Zúčastnil sa bojov počas 1. svetovej vojny. V roku 1920 bol prevelený na vznikajúcu Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, kde sa stal zástupcom veliteľa akadémie.

Nesúhlasil s rozpadom Československa, v marci1939 utiekol do Rumunska. Podarilo sa mu dostať do Veľkej Británie, kde nadviazal kontakty s exilovou vládou. Plánoval tam zostať, od Eduarda Beneša však dostal inú úlohu - organizovať československý odboj na Balkáne

Usadil sa v Bukurešti, kde pomáhal utečencom dostať sa na západný front.

Heliodor Píka

ČTK

Neskôr sa presunul do Moskvy, kde po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom vyjednal, že všetci Čechoslováci, ktorí boli uväznení v gulagoch budú prepustení, ak sa prihlásia do vznikajúcej československej armády na východnom fronte.

Jeho 16-ročný syn Milan sa rozhodol tiež bojovať proti nacistom. Podarilo sa mu dostať sa do Veľkej Británie, kde ho najskôr poslali študovať a po dovŕšení dospelosti prijali do armády. Túžil sa stať letcov, pre farbosleposť, ktorú mu diagnostikovali to však nebolo možné. Do Royal Air Force sa však nakoniec dostal, slúžil ako pozemný personál.

Heliodor Píka sa v roku 1946 zúčastnil ako člen československej delegácie mierových rokovaní v Paríži.

Cítil však, že situácia v krajine sa začína vyostrovať. Jeho syn Milan si spomínal na jeden ich rozhovor v roku 1947, keď šli spolu do práce. Pýtal sa otca, čo sa stane, ak moc v krajine preberú komunisti.

„Otec sa na mňa pozrel a povedal: Čo sa stane? Budem visieť na prvej pouličnej lampe.“

Heliodor Píka bol v tajnom procese v januári 1949 odsúdený k trestu smrti obesením.

Jeho syn Milan strávil s otcom poslednú noc pred popravou v plzenskej väznici Bory. Keď za ním prišiel, jeho otec práve písal list na rozlúčku:

„Milovaní, nejdražší, před strašně a hrůzně tragickými okamžiky stojím klidný, vyrovnán, s čistým svědomím a vědomím, že – přes mnohé chyby – jsem své povinnosti plnil co nejsvědomitěji a co nejpoctivěji. Jsem přesvědčen, že nejde o justiční omyl, vždyť je to tak průhledné – že jde o politickou vraždu (…) Není ve mně zloby, nenávisti ani pomstychtivosti … studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost, zmizel smysl pro snášenlivost, pro svobodu myšlení a projevu.

Milan Píka v dokumentárnej sérii TV JOJ na tú noc spomínal takto:

„On bol úplne pokojný, vyrovnaný, to ja som plakal. Upokojoval ma, prosil ma, aby som sa postaral o mamičku, hovoril mi, aby som žil dobrý život a keď príde čas, aby som očistil jeho meno.

Začalo svitať, vošla stráž. Ešte raz sme sa objali, on odišiel jednými dvermi, ja druhými...“

Generála Heliodora Píku popravili 21. júna 1949.

Rehabilitovaný bol v januári 1969.

„Na tomto rehabilitačnom súde konečne mohli prehovoriť svedkovia, ktorým nepovolili hovoriť pred 20-timi rokmi. Pôvodný rozsudok bol zrušený, otec bol jednoznačne zbavený viny. Na jeho miesto, miesto pre obžalovaného som položil kyticu ruží.

Na druhý deň ráno zvoní v hotelovej izbe, kde som spal telefón. Volali z Hradu, či môže prísť za pánom prezidentom Svobodom. Tak som s manželkou šil. Svoboda vošiel do miestnosti, objal ma a plakal „Milan, tvoj otec vstúpil do histírie.“ No hej, len čo ho to stálo, aby tam mohol vstúpiť...,“uzatvára Milan Píka.