Zrážka vlakov pri Stéblovej - najväčšie vlakové nešťastie v Československu. 118 mŕtvych a asi 100 zranených.

Zdielať na

14.10.2025 Iné

Zrážka vlakov pri Stéblovej - najväčšie vlakové nešťastie v Československu. 118 mŕtvych a asi 100 zranených.

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

STÉBLOVÁ, OKRES PARDUBICE / Stalo sa to 14 . novembra 1960. O 17:42 sa neďaleko obce Stéblová pri Pardubiciach čelne zrazili dva vlaky. Osobný, ťahaný parnou lokomotívou a motorový vlak. V oboch sa viezli desiatky ľudí.

V článku autora Josefa Bébara na stránke vlaky.net sú opisané výpovede obsluhy vlakov:

Rušňovodič Loskot vypovedal: "Po skončení pieskovania som sa pozrel z búdky lokomotívy a uvidel som pozičné svetlá vlaku 653 a zakričal som "Kristapána, drž sa, idú motory!", zavrel som regulátor a ľavou rukou som začal brzdiť. Brzda lokomotívy začala pôsobiť okamžite, ale na krátku vzdialenosť už nemohla ovplyvniť situáciu.“ Kurič Roudný vypovedal: „Po Loskotovom výkriku som sa pozrel z okienka a uvidel som tlmené svetlá protiidúceho vlaku, keby neboli tlmené, uvidel by som ich skôr. Nevšimol som si, že by zavrel regulátor, ale cítil som prudké brzdenie. Zrážka sa mi nezdala taká prudká. Po náraze sme zostali stáť na mieste, takže lokomotíva pred sebou motorový vlak zrejme ani netlačila.“"

Bilancia zrážky bola strašná – 118 ľudí zomrelo a približne 100 ich bolo zranených.

Hromadný pohreb obetí zrážky vlakov pri Stéblovej zo 14.11.1960

Martin Pekárek / CNC / Profimedia

Niektorí nezomreli v dôsledku zranení spôsobených zrážkou, avšak mnohí uhoreli po tom, ako sa pri zrážke pretrhla nádrž na naftu.

Vyšetrovanie nehody postupne ukázalo, že niekto dal znamenie zeleným svetlom na odjazd parného vlaku zo stanice v čase, kedy ho nemal dosať, pretože na trati už bol motorový vlak.

Josef Bébara ďalej vo svojom článku píše: „Pozornosť sa upriamila na mladšieho sprievodcu Krčmářa, ktorý používal vojenskú baterku s farebnými clonami, ktorá mala aj zelenú clonu. Táto baterka mu bola pridelená omylom, namiesto predpísanej baterky len s bielym svetlom. Túto baterku mu vydala skladníčka Šafránková, ktorá vypovedala, že ju vydala so súhlasom svojho nadriadeného. Pri odovzdávke skladu v máji 1960 bolo v sklade asi 40 bateriek len s bielym svetlom a len dve baterky s farebnými clonami. Jednu „vyfasoval“ sprievodca Krčmář. Pri odvoze vlakovej čaty do Prahy autom ČSD dal dvojčlenný sprievod pokyn vodičovi, aby zastavil, a vodič spolu so sprievodom vystúpili z auta a odišli bokom asi na 10 minút. Tým dali vlakovej čate príležitosť dohodnúť si svoje výpovede. Pravdepodobne to využili, pretože všetci, na rozdiel od rušňovodiča Loskota, svoje výpovede viackrát zmenili.“

Súdne pojednávanie trvalo tri dni. Účasť verejnosti nebola povolená. Josef Bébara vysvetľuje:

„V úplne zaplnenej súdnej sieni bolo 150 prítomných, ktorí boli vopred vybraní – voľný prístup nebol povolený. Vybraní boli z členov základných výborov KSČ a funkcionárov ROH. Prítomní boli prednostovia železničných staníc a rušňových dep, výpravcovia, vlakvedúci, sprievodcovia osobných vlakov, revízori bezpečnosti železničnej dopravy, funkcionári Krajského výboru KSČ, Krajského národného výboru a Krajského odborového zväzu v Hradci Králové. Po troch dňoch pojednávania vyniesla predsedníčka senátu tieto tresty: rušňovodič Loskot bol odsúdený na 4 a pol roka nepodmienečne a na zákaz činnosti na 3 a pol roka, kúrenár Roudný na 1 a pol roka nepodmienečne, vlakvedúci Znítil na 5 a pol roka nepodmienečne a na zákaz činnosti na 5 rokov a starší sprievodca Halva bol odsúdený na 4 roky nepodmienečne a zákaz činnosti na 4 roky. Mladší sprievodca Krčmář bol odsúdený na podmienečný trest 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a vlakový manipulant Madas bol oslobodený.“

Na mieste tragédie dodnes stojí malý pamätník.

Pamätník železničného nešťastia zo 14.11.1960 pri Stéblovej

Autor foto

Aj po 65 rokoch ide o najväčšie vlakové nešťastie na území niekdajšieho Československa za celú dobu prevádzky železníc na tomto území od ich vzniku v roku 1838.

Ďalšie zrážky vlakov

19. marca 1969 došlo k zrážke dvoch nákladných vlakov pri Košiciach. Dobový opis udalosti znel:

„Krátko po 21. hodine došlo v stredu 19. marca na hlavnej trati medzi Košicami a Bracou k vážnej železničnej nehode — zrážke nákladných vlakov. Rušňovodič nákladného vlaku č.6087, ťahaného
parnou lokomotívou nezbadal návestidlo v polohe "stoj" a vybehol na ľavú nesprávnu koľaj. Zo stanice Košice bol po tej istej koľaji vypravený elektrický vlak č.10126. Osádka elektrického vlaku stačila tesne pred zrážkou z lokomotívy vyskákať. Pri zrážke vlakov, plne naložených tovarom, najmä cementom a koksom na šťastie nedošlo k vážnejším zraneniam. Osádkam oboch vlakov poskytli okamžité lekárske ošetrenie.“

Následky zrážky dvoch vlakov pri Košiciach z 19. marca 1969

TASR

Ďalšie dva nákladné vlaky sa zrazili 6. mája 1970

„Krátko pred polnocou 6. mája vo výhybni Čečejovce narazil nákladný vlak 10148 na nákladný vlak 6142, ktorý stál pred vchodovým návestidlom. Pri náraze vykoľajil rušeň. Pri zrážke bol zranený vlakvedúci. Na stojacom vlaku 6142 je 10 vozňov takmer úplne zdemolovaných,“ opisovala následky zrážky správa TASR.

Zrážka dvoch nákladných vo výhybni v Čečejovciach 6. mája 1970

TASR

Zrážka rýchliku a osobného vlaku v roku 1995

2. júna 1995 došlo medzi Bratislavou a Svätým Jurom k zrážke rýchlika, ktorý smeroval do Bratislavy a osobného vlaku, ktorý šiel do Trnavy. Podľa správy TASR sa pri zrážke zranilo asi 40 ľudí.

Zrážka vlakov neďaleko Bratislavy z 2.6.1995

TASR

„K čelnej zrážke rýchliku 614, ktorý išiel smerom do Bratislavy a osobného vlaku 2827, ktorý išiel do Trnavy došlo približne o 06.55 h medzi vlakovými stanicami Bratislava-Rača - Svätý Jur.

Následky zrážky vlakov medzi Svätým Jurom a Bratislavou z 2.6.1995

TASR

K zrážke došlo pravdepodobne z dôvodu výpadku zabezpečovacieho zariadenia, teda asi zlyhal ľudský faktor. Podľa prvých odhadov, zranených je asi 40 ľudí. Príčiny nehody sa ďalej vyšetrujú.“