8. mája 1945 oznámil Slovákom koniec vojny. Jeho rodina za pomoc odboju trpela

BANSKÁ BYSTRICA / 8. mája 1945 zaznela z rozhlasu správa, na ktorú čakali celé roky milióny ľudí — 2. svetová vojna sa skončila. V rozhlase v Banskej Bystrici to oznámil mladý muž, ktorý ešte krátko predtým pomáhal budovať Slobodný slovenský vysielač, ukrýval sa v horách s partizánmi a unikal gestapu. Rastislav Špaňhel riskoval počas Povstania život pri prenášaní správ aj techniky. Za jeho činnosť nacisti zatkli jeho mamu aj sestru. Pred smrťou ich zachránila len nečakaná náhoda.

Pre vtedy len 20-ročného študenta elektrotechniky z Banskej Bystrice to bola obrovská česť. O to väčšia, že vojna sa mohla tragicky skončiť aj pre jeho rodinu. Gestapo totiž kvôli jeho činnosti zatklo jeho mamu aj sestru. Pred smrťou ich zachránila len náhoda a vplyv človeka, ktorému jeho mama kedysi pomohla priviesť na svet deti.

Rastislav Špaňhel s rodičmi a sestrou

Archív M. Špaňhelovej

Rastislav Špaňhel sa narodil v roku 1924. Jeho rodičia pochádzali z Moravy, no na Slovensko prišli ešte pred vojnou. Otec pracoval ako štátny úradník a učil v Oravskom Podzámku ako košikársky majster. Rodina neskôr žila v Banskej Bystrici, kde mladý Rastislav študoval na Vyššej elektrotechnickej škole. Popri technike miloval aj literatúru a divadlo. Obdivoval Pavla Országha Hviezdoslava aj Milana Rastislava Štefánika.

Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, Banská Bystrica sa stala centrom odporu proti nacizmu. Povstalci potrebovali nielen zbrane a vojakov, ale aj informácie. A práve preto vznikol Slobodný slovenský vysielač.

Legitimácie Rastislava Špaňhela

​Do budovy evanjelickej školy a miestneho divadla začali zvážať techniku z Bratislavy aj z Prešova. Medzi mladými ľuďmi, ktorí pomáhali vysielač budovať, bol aj Rastislav Špaňhel. Vďaka štúdiu elektrotechniky vedel pomáhať s technickým zabezpečením vysielania, no jeho úlohy boli oveľa širšie.

Nosil odkazy, informácie aj materiál medzi jednotlivými skupinami. Ako pracovník vysielača mal špeciálnu priepustku, vďaka ktorej sa mohol pohybovať po meste aj po zákaze vychádzania. Neraz riskoval život.

Jeho dcéra Mária Špaňhelová dodnes opatruje lyže, na ktorých počas Povstania chodieval z Banskej Bystrice smerom na Staré Hory za partizánmi.

​„Tie lyže si celý život odkladal ako symbol tej doby. Ako keby v nich boli ukryté všetky spomienky,“ hovorí.

O mnohých hrôzach vojny však Rastislav Špaňhel takmer nerozprával. Ani vlastnej rodine. Jeho dcéra si spomína, že niektoré príbehy poznala iba mama.

Mária Špaňhelová opatruje aj otcove vyznamenania

Jedným z nich bol osud kňaza, ktorý pomáhal povstalcom. Gestapo ho chytilo, zašilo mu drôtom ústa a vystavilo ho na výstrahu v Banskej Bystrici. Neskôr ho zastrelili. Práve takéto obrazy Rastislava Špaňhela hlboko poznačili.

Do pomoci odboju sa zapojila aj jeho mama. Pracovala ako pôrodná babica, a preto sa mohla pohybovať po meste aj v noci. Povstalci a ich rodiny túto možnosť využívali.

Do jej domu nosili balíčky, odkazy a veci určené partizánom v horách. Keď Rastislav prišiel tajne do mesta, prenášal ich ďalej.

Práve táto činnosť sa rodine takmer stala osudnou.

Keď Rastislav po vypuknutí Povstania nenastúpil do školy, niekto ho udal. Gestapo prišlo priamo k nim domov. Jeho mamu aj sestru zatkli.

Rastislav Špaňhel s mamou a sestrou

Archív M. Špaňhelovej

​Podľa spomienok rodiny mali obrovské šťastie. Medzi dôstojníkmi bol aj muž, ktorému Rastislavova mama kedysi pomáhala pri pôrodoch jeho detí. Keď ju spoznal, rozhodol sa zasiahnuť. Prepustili ich pod podmienkou, že Rastislav sa prihlási.

To sa nestalo.

Po potlačení Povstania sa pracovníci Slobodného slovenského vysielača spolu s partizánmi stiahli do hôr. Po bombardovaní Banskej Bystrice sa ukrývali v okolí Starých Hôr, Donovál a Jelenskej skaly.

Aj tam pokračovali v boji.

V provizórnych podmienkach začali vydávať partizánsky časopis Mor ho!, ktorý povzbudzoval ľudí a prinášal informácie z odboja. Rastislav pomáhal prenášať rozmnožovací stroj aj zabezpečovať vydávanie časopisu.

Partizánsky preukaz Rastislava Špaňhela

​V horách prežil až do marca 1945. Niekoľkokrát unikol smrti len o vlások.

O niekoľko týždňov neskôr sa však dočkal momentu, na ktorý nikdy nezabudol.

Dňa 8. mája 1945 ho zavolali do banskobystrického rozhlasu. A práve jeho hlasom sa Slovensko dozvedelo, že vojna sa skončila.

Pre mladého muža, ktorý ešte nedávno spal v horách a unikal gestapu, to bola jedna z najväčších poct jeho života.

Rastislav Špaňhel zomrel 30. júla 2016. Jeho príbeh dnes pripomína, že druhá svetová vojna sa neodohrávala iba na frontoch. Odohrávala sa aj v rozhlasových štúdiách, v horách, v rodinách a v odvahe obyčajných ľudí, ktorí riskovali všetko, aby sa pravda dostala medzi ľudí.