Naša Líza - príbeh 18-ročnej francúzsko-slovenskej partizánky. Videoklip k ústrednej piesni o Lisette.

Na novom cintoríne v Brezne, je hneď pri vchode hrob mladej ženy. Jej tvár sa díva z mramorového pomníka. Jej meno je Alžbeta Blahová, no text na pomníku je aj vo francúzštine.

Alžbeta Blahová bola v skutočnosti Elisabeth Blaho, ktorá bojovala v SNP a po zrade bola popravená počas masakra na Krtičnej v decembri 1944.

Ako sa mladá Francúzska ocitla v SNP a prečo má na pomníku poslovenčené meno?

Pretože mala k Slovensku veľmi blízko cez svojho adoptívneho otca, Eduarda Blaha.

​

 Eduard Blaho z Ružomberka odišiel ako mnoho ďalších Slovákov za prácou do Francúzska a Belgicka. Stretol tam Marie Antoinette, mamu vtedy asi 1,5 ročnej Elisabeth a vzal si ju. Dievčatko adoptoval. Lisette vyrastala s dvomi bratmi, Marcelom a Andrém vo Francúzsku, ale do Ružomberka chodievali, keď im to finančná situácia dovolila.

Po obsadení Francúzska nacistami bol Eduard trikrát odvlečený na nútené práce. Vrátil sa v nich vždy v zúboženom stave a tak sa v roku 1943 rozhodli z Francúzska ujsť.

Prišli do Ružomberka, k jeho bratovi. Lisette už mala 17 rokov, pracovala na železnici v Rybárpoli, aj so svojou mamou.

V auguste 1944 sa Eduard, jeho brat Ján, Marie Antoinette a Lisette pridali k partizánom.

Marie Antoinette zaradili k ošetrovateľkám, Lisette do prieskumnej čaty partizánskej brigády Jánošík.

Eduard a Marie Antoinette vojnu prežili, ich 18-ročná dcéra nie. Dlhé roky si mysleli, že bola upálená počas toho ako nacisti prepadli horskú chatu, v ktorej sa ukrývali aj vojaci 2. československej paradesantnej brigády. Niekto si dal tú námahu, aby im to takto nielen oznámil, ale aby Lisette na mieste tej zhorenej chaty, v doline Zubrá, postavil pomníček.

O pár kilometrov ďalej, v krásnej horehronskej dedine Bacúch, si však miestni z generácie na generáciu odovzdávajú príbeh o statočnej francúzskej partizánke, ktorú zajali priamo v ich obci a potom popravili aj s ďalšími tridsiatimi ľuďmi pri masakri na Krtičnej. 

A prečo práve Bacúch? Brigáda Jánošík mala štáb v neďalekom Bujakove a v Bacúchu žilo dvanásť rodín, ktoré boli kedysi tiež za prácou vo Francúzsku a teda sa s nimi Lisette vedela porozprávať v rodnej reči.

Syn ženy, ktorá bola pri tom, keď nacisti Lisette odviedli, aj po rokoch hovorí: " Moja mama ju považovala za veľkú hrdinku a obdivovala ju. Aj to ako dôkladne si všetko plánovala a ukrývala svoje veci. To vlastne mojej rodine, mojej mame, zachránilo život." 

Tí, ktorí si jej príbeh dodnes uchovávajú Lisette volajú "Naša Líza."

Pieseň k filmu o Lisette nahrala kapela Roc´hann v zložení  Didier Rogasik - text a spev, Tajana Hevesi Vašinová – husle, Michal Kubinec – basa a Nico Lipovský – gitara. 

Dokumentárny film Naša Líza - príbeh 18-ročnej francúzsko-slovenskej partizánky odvysiela koncom septembra 2024 JOJ Svet.