Porcelánový poklad zo záchodovej šachty

FINTICE – Viac ako sedemdesiat rokov bol v záchodovej šachte fintického kaštieľa ukrytý poklad, niekoľko desiatok kusov vzácneho porcelánu – šálky, taniere, sošky, či iné dekoratívne predmety. Ukryl ich tam zrejme samotný gróf, tesne predtým ako koncom 2. svetovej vojny z kaštieľa s rodinou nútene odišiel.

V roku 2016 prebiehala rekonštrukcia kaštieľa a dvaja robotníci rozoberali aj bývalú záchodovú šachtu. A našli v nej niečo, pre čo dali hneď privolať riaditeľa Galérie a múzea ľudového umenia vo Finticiach, Gabriela Trusu.

„Najskôr som tomu ani nevenoval prílišnú pozornosť, napadlo mi, že to budú nejaké úlomky. Ale keď som videl toho krásneho bažanta, hneď som vedel, že chlapi našli poklad.“

Postupne do šachty vytiahli množstvo porcelánu, väčšina bola neporušená.

„Je medzi nimi aj pár kúskov, ktoré sa dajú do obdobia francúzskych kráľov.“

​Tri roky trvalo, kým sa porcelán popísal, zreštauroval a v roku 2019 ho vo Finticiach opäť vystavili.

Na vernisáž prišla aj dcéra niekdajšieho šoféra šľachtickej rodiny, Eva Lukáčová.

„Môj otec im robil šoféra. Mala som asi dvanásť rokov, dovtedy sme žili v kaštieli,“ spomínala na obdobie tesne pred koncom vojny.  

Do fintického kaštieľa zavítala aj dcéra poslednej pôvodnej majiteľky, baronesa Alexandra von Hahn Senney. Jej matka, ktorá mala pri nedobrovoľnom odchode rodiny z Fintíc štrnásť rokov, sa neskôr usadila  Kanade. Po slovensky si však stále pamätala niekoľko slov.

„Pravdaže, trošku – dobré ráno, dobrý večer, dobrú noc.“

​Medzi porcelánom grófka Mária Johanna identifikovala svoju starú šálku, z ktorej kedysi v kaštieli pila čaj.

„Mama síce hovorila o čaji, ale aj viem, že mala radšej horúcu, roztopenú čokoládu,“ ukazuje s úsmevom na jemnú žltú šáločku s motívom kvetov a ošúchanou zlatou bordúrou na ušku.

Grófka naposledy navštívila Fintice asi pred dvadsiatimi rokmi.

„Bola tu a odkazuje vám, že vám ďakuje a vyslovuje uznanie za oživenie spomienok i za to, že ste opravili jej kaštieľ, jej domov,“ uzavrela baronesa von Hahn Senney.