10°
Bratislava
Neumlčaní: Zachránil 669 detí, no neprestal myslieť na tie, ktoré zachrániť nestihol. Syn sira Nicholasa Wintona nesie jeho odkaz ďalej
Neumlčaní: Zachránil 669 detí, no neprestal myslieť na tie, ktoré zachrániť nestihol. Syn sira Nicholasa Wintona nesie jeho odkaz ďalej
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Keď sa hovorí o Nicholasovi Wintonovi, najčastejšie sa spomína 669 československých detí, ktorým pomohol uniknúť pred nacistickým prenasledovaním. Jeho syn Nick Winton však pripomína, že za záchrannou akciou nestál jeden človek, ale množstvo ľudí, ktorí riskovali a verili, že sa ešte dá niečo urobiť. Odkaz svojho otca dnes šíri po Európe a mladým ľuďom vysvetľuje, že aj jedno rozhodnutie môže zmeniť životy stoviek ďalších.
SITA
„Ak to nie je nemožné, malo by to byť možné,“ znelo životné motto jeho otca. Nicholas Winton sa ním riadil aj v roku 1939, keď sa pokúšal dostať československé deti do bezpečia vo Veľkej Británii. Každé z nich potrebovalo imigračné povolenie, náhradnú rodinu aj finančnú záruku. Winton preto hľadal ochotných ľudí, využíval novinové inzeráty a snažil sa prekonať prekážky, ktoré záchranu komplikovali. Keď sa našla rodina ochotná prijať napríklad osemročného chlapca, posielal jej fotografie detí, z ktorých si mohla vybrať.
Napriek tomu, že sa podarilo zachrániť 669 detí, Winton sa nedokázal zbaviť myšlienok na tie, ktorým pomôcť nestihol. Deväť vlakov odišlo, desiaty, v ktorom malo byť približne 250 detí, však 1. septembra 1939 už vyraziť nemohol. Vypukla vojna a transport sa nikdy neuskutočnil. „Možno keby som pracoval o niečo viac, keby vlak odišiel o deň alebo dva skôr, všetky tieto deti mohli prežiť,“ spomínal podľa svojho syna. Nick Winton má pocit, že otec si nikdy celkom neodpustil, že posledný transport nedokázal zorganizovať.
O záchrannej akcii pritom doma celé desaťročia takmer nehovoril. Až jeho manželka objavila knihu s fotografiami, menami a adresami zachránených detí. Dokument sa napokon dostal do televíznej relácie BBC, ktorá v roku 1988 odhalila príbeh širokej verejnosti. V štúdiu sedeli vedľa Wintona aj ženy, ktoré ako malé deti zachránil. Keď moderátorka vyzvala ďalších zachránených, aby sa postavili, ak vďačia za svoj život Nicholasovi Wintonovi, zdvihlo sa celé publikum. „Môjmu otcovi trvalo desať rokov, kým nám odpustil, že sme ho tam dostali,“ hovorí Nick. Jeho otec nebol zvyknutý na pozornosť a vlastné emócie pred verejnosťou takmer nikdy neukazoval.
Nick Winton a Sir Nicholas Winton
JOJ 24/ TASR
Pre Nicka sa význam otcovej práce naplno zmenil až vtedy, keď uvidel ľudí, ktorí by bez neho možno nikdy nedostali šancu na život. Dnes hovorí, že má o 669 bratov a sestier viac a s niektorými zachránenými aj ich potomkami zostal v kontakte.
Otcov odkaz však podľa neho nespočíva iba v historickej udalosti. Nicholas Winton sa snažil pomáhať aj v každodennom živote. Keď sa mu narodil syn Robin s Downovým syndrómom, rodičia odmietli odporúčanie lekárov umiestniť ho do ústavu a rozhodli sa vychovávať ho doma. Po Robinovej smrti sa Winton začal angažovať v pomoci rodinám s deťmi s podobným postihnutím. Aj vtedy išiel proti zaužívaným predstavám a snažil sa meniť spoločnosť.
Nick Winton dnes pripomína, že dobro nemusí mať vždy podobu veľkého hrdinského činu. Niekedy stačí usmiať sa na človeka, ktorý prežíva ťažké obdobie, alebo prispieť niekoľkými eurami na pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Dôležité je prestať čakať a začať konať.
Nick Winton s moderátorkou Veronikou Homolovou Tóthovou
TV JOJ
Aj jeho vlastný život ho naučil vnímať hodnotu každého okamihu. Po diagnostikovaní nádoru na mozgu dostal prognózu, že môže žiť už len štyri alebo päť rokov. Táto skúsenosť ho prinútila prestať odkladať život na budúcnosť a viac si uvedomovať prítomnosť. Najväčší osobný rast podľa neho často prichádza práve vtedy, keď musíme čeliť situáciám, ktoré sme si nikdy neplánovali.
Keď dnes rozpráva príbeh svojho otca, nechce byť iba jeho synom, ktorý opakuje rodinnú históriu. Uvedomuje si, že dostal do rúk výnimočný príbeh, prostredníctvom ktorého môže pomáhať meniť svet. „Ak chcete byť dobrým človekom, musíte niečo urobiť. Keď budete iba sedieť na gauči, neznamená to, že ste zlý, ale neznamená to ani, že ste dobrý,“ hovorí Nick Winton.
