Za letáky roky v Jáchymove

SLOVENSKO / Divadlo, šport a sloboda - na tom mu záležalo. Tú poslednú chcel brániť aspoň protikomunistickými letákmi. Vyvesili s kamarátmi desať, ostatné mu otec prikázal spáliť. No jeho kamarát naletel eštebákovi a prezradil mu, kto bol autorom textu. Karol Noskovič za to skončil v Jáchymove.

Keď mal hovoriť o svojom príbehu, vždy sa pri tom tak trocha neveriacky usmieval, akoby sám neveril, že sa to naozaj stalo a že práve jeho vtedajšia komunistická moc považovala za takého nebezpečného nepriateľa režimu. A zároveň to bol aj úsmev človeka, ktorý ten režim porazil, lebo sa ním nenechal zlomiť. Karol Noskovič.

V športových kruhoch bol známy ako zakladateľ lukostreľby na Slovensku. Dostal sa k nej vďaka tomu, že podľa komunistického režimu bol velezradcom.

TV JOJ

​Vieš, čo by s nami bolo, keby na to prišli?

Mal osemnásť rokov, hrával ochotnícke divadlo. Spolu s ďalšími kamarátmi sa rozhodli napísať protikomunistické letáky. Nebrali to ako niečo nebezpečné, chceli vyjadriť svoj názor aspoň takto.

"Ja som napísal ten text, vyrobili sme šesťdesiat kusov, ale vylepiť a rozniesť sme stihli len desať,“ spomínal.

Ostatných päťdesiat museli nechať zaschnúť. Našiel ich však otec pána Noskoviča. A ten vedel, že toto nie je niečo, nad čím režim a jemu oddaní ľudia myknú plecom a nebudú sa tým zaoberať.  

Jeho reakcia mladému Karolovi ukázala, do akej nebezpečnej situácie, vzhľadom na vznikajúci režim, sa mladíckou horlivosťou a vierou v to, že im za obyčajné letáky predsa nemôže nič hroziť, dostali. Otec mu rýchlo vysvetlil, že časy, keď mohol slobodne povedať, čo si myslí, sa skončili nástupom komunistickej strany k moci.

"Opýtal sa ma  - Vieš, čo by bolo s nami, keby na to prišli? Videl som na ňom, že situácia je naozaj vážna.“

Zvyšok letákov už nerozniesli, musel ich priamo pred otcom spáliť.

TV JOJ

Pasca ŠtB

Už to vyzeralo, že sa nič nebude diať. Štátna bezpečnosť však letáky zaregistrovala a začala pátrať po ich pôvode. Použili na to agenta provokatéra.

"Jeden náš kamarát im sadol na lep. Prišiel za ním chlapík, čo sa vydával za člena bratislavskej protikomunistickej skupiny. V skutočnosti to bol eštebák. A ten môj kamarát mu dal rukopis toho letáku. Môj rukopis, čo som napísal,“ objasnil ako na neho štátna bezpečnosť prišla.

O pár dní si ho počkali na stanici, keď sa vlakom vracal z kina.

"Dvaja ma obstali, chytili pod pazuchy, povedali, že pôjdem s nimi a už ma ťahali. Ľudia moji, toľko krvi ako tam vtedy, som nikdy predtým ani potom nevycedil.“

Snažil sa tvrdiť, že o ničom nevie, že je to omyl. Oni však všetko vedeli a potrebovali iba priznanie.

"Priviazali ma na stoličku, na druhú mi dali nohy a bili ma obuškami všade, kde zasiahli. Piati statní chlapi sa tak striedali,“ opisoval týranie eštebákov.

TV JOJ

​

Odsúdili ho spolu s ďalšími tromi kamarátmi za velezradu. Dokonca mal v spise napísané, že sa snažil rozpútať tretiu svetovú vojnu.

"Chápete to? Letákmi?!“ čudoval sa aj po rokoch.  

Roky v Jáchymove

Sadzba bola od desať rokov po doživotie. Vďaka tomu, že ešte nemal dvadsaťjeden rokov, dostal znížený trest šesť rokov.

"Pamätám si, že som bol šťastný. Počítal som s najhorším. Už som vedel, že u nich treba vždy počítať s najhorším.“

Tri roky fáral v jáchymovských baniach na rôznych táboroch. Podmienečne ho po troch rokoch prepustili s podmienkou, že nastúpi na vojenskú službu a tú si odkrúti v bani v Ostrave. Súhlasil.

"Bolo to moje šťastie, lebo zanedlho po mne tam narukoval ďalší chalan a to bol skvelý lukostrelec, od neho som sa všetko naučil.“

Po návrate domov založil na Slovensku, vo Viničnom pri Pezinku, lukostreľbu. A usporadúval medzinárodne uznané preteky.

"Aj dvesto strelcov tam býva. Šport a divadlo, to bolo moje. K tomu som sa potom vrátil, to mi pomáhalo. Mňa nezlomilo nejaké väzenie. Vedel som, že je to nespravodlivosť a tak som sa k tomu aj postavil.“

​

Karol Noskovič zomrel v septembri 2011.

Spomienky Karola Noskoviča sme odvysielali v cykle Neumlčaní v roku 2010, vďaka spolupráci s Ústavom pamäti národa.