NEUMLČANÍ: Za letáky roky v Jáchymove. Príbeh Karola Noskoviča

Keď mal hovoriť o svojom príbehu, vždy sa pri tom tak trocha neveriacky usmieval, akoby sám neveril, že sa to naozaj stalo a že práve jeho vtedajšia komunistická moc považovala za takého nebezpečného nepriateľa režimu. A zároveň to bol aj úsmev človeka, ktorý ten režim porazil, lebo sa ním nenechal zlomiť. 

V športových kruhoch bol Karol Noskovič známy ako zakladateľ lukostreľby na Slovensku. Dostal sa k nej vďaka tomu, že podľa komunistického režimu bol velezradcom.

Karol Noskovič na fotografii pred zaistením

Archív VHT

​​Vieš, čo by s nami bolo, keby na to prišli?

Mal osemnásť rokov, hrával ochotnícke divadlo. Spolu s ďalšími kamarátmi sa rozhodli napísať protikomunistické letáky. Nebrali to ako niečo nebezpečné, chceli vyjadriť svoj názor aspoň takto.

"Ja som napísal ten text, vyrobili sme šesťdesiat kusov, ale vylepiť a rozniesť sme stihli len desať,“ spomínal.

Ostatných päťdesiat museli nechať zaschnúť. Našiel ich však otec pána Noskoviča. A ten vedel, že toto nie je niečo, nad čím režim a jemu oddaní ľudia myknú plecom a nebudú sa tým zaoberať.  

Jeho reakcia mladému Karolovi ukázala, do akej nebezpečnej situácie, vzhľadom na vznikajúci režim, sa mladíckou horlivosťou a vierou v to, že im za obyčajné letáky predsa nemôže nič hroziť, dostali. Otec mu rýchlo vysvetlil, že časy, keď mohol slobodne povedať, čo si myslí, sa skončili nástupom komunistickej strany k moci.

"Opýtal sa ma  - Vieš, čo by bolo s nami, keby na to prišli? Videl som na ňom, že situácia je naozaj vážna.“

Zvyšok letákov už nerozniesli, musel ich priamo pred otcom spáliť.

Karol Noskovič (vpravo) s kamarátmi

​Pasca ŠtB

Už to vyzeralo, že sa nič nebude diať. Štátna bezpečnosť však letáky zaregistrovala a začala pátrať po ich pôvode. Použili na to agenta provokatéra.

"Jeden náš kamarát im sadol na lep. Prišiel za ním chlapík, čo sa vydával za člena bratislavskej protikomunistickej skupiny. V skutočnosti to bol eštebák. A ten môj kamarát mu dal rukopis toho letáku. Môj rukopis, čo som napísal,“ objasnil ako na neho Štátna bezpečnosť prišla.

O pár dní si ho počkali na stanici, keď sa vlakom vracal z kina.

"Dvaja ma obstali, chytili pod pazuchy, povedali, že pôjdem s nimi a už ma ťahali. Ľudia moji, toľko krvi ako tam vtedy, som nikdy predtým ani potom nevycedil,“ spomínal Karol Noskovič na brutálne výsluchové metódy eštebákov. 

Snažil sa tvrdiť, že o ničom nevie, že je to omyl. Oni však všetko vedeli a potrebovali iba priznanie.

"Priviazali ma na stoličku, na druhú mi dali nohy a bili ma obuškami všade, kde zasiahli. Piati statní chlapi sa tak striedali,“ opisoval týranie eštebákov.

TV JOJ

​

Odsúdili ho spolu s ďalšími tromi kamarátmi za velezradu. Dokonca mal v spise napísané, že sa snažil rozpútať tretiu svetovú vojnu.

"Chápete to? Letákmi?!“ čudoval sa aj po rokoch.  

Roky v Jáchymove

Sadzba za trestný čin velezrady bola od desať rokov po doživotie. Vďaka tomu, že ešte nemal dvadsaťjeden rokov, dostal znížený trest - šesť rokov.

"Pamätám si, že som bol šťastný. Počítal som s najhorším. Už som vedel, že u nich treba vždy počítať s najhorším,“ vysvetľoval. 

Tri roky fáral v jáchymovských baniach na rôznych táboroch. Podmienečne ho po troch rokoch prepustili s podmienkou, že nastúpi na vojenskú službu a tú si odkrúti v bani v Ostrave. Súhlasil. A prinieslo mu to do života veľkú vášeň. 

"Bolo to moje šťastie, lebo zanedlho po mne tam narukoval ďalší chalan a to bol skvelý lukostrelec, od neho som sa všetko naučil.“

Po návrate domov založil na Slovensku, vo Viničnom pri Pezinku, lukostreľbu. A usporadúval medzinárodne uznané preteky.

"Aj dvesto strelcov tam býva. Šport a divadlo, to bolo moje. K tomu som sa potom vrátil, to mi pomáhalo. Mňa nezlomilo nejaké väzenie. Vedel som, že je to nespravodlivosť a tak som sa k tomu aj postavil.“

Fotografie Karola Noskoviča po zatknutí

​Karol Noskovič zomrel v septembri 2011.

Spomienky Karola Noskoviča sme odvysielali v cykle Neumlčaní v roku 2010 vďaka spolupráci s Ústavom pamäti národa.