Slovák v službách SS v Auschwitzi

BRATISLAVA/AUSCHWITZ / Slovenskí občania neboli v koncentračnom tábore Auschwitz len väzňami. Niekoľko ich tam slúžilo aj v jednotkách SS - Totenkopfverbände. Fotografie jedného z nich viseli po vojne po celej Bratislave.

Do koncentračného tábora Auschwitz, ktorý bol postavený neďaleko mestečka Osvienčim na nacistami okupovanom území Poľska, boli transportované desaťtisíce ľudí zo Slovenska a drvivá väčšina tam bola zavraždená.

Keď sa hovorí o Auschwitzi, spomínajú sa najmä obete. V tábore však slúžili stovky príslušníkov SS-Totenkopfverbände (Jednotky umrlčej lebky). A niekoľko desiatok z nich pochádzalo aj zo Slovenska.

Išlo o tzv. Volksdeutsche, čiže mužov nemeckej národnosti, ale so štátnou príslušnosťou k inej krajine. Okrem Slovenska napríklad k Litve, Lotyšsku, Slovinsku a ďalším krajinám.

To bol aj prípad Ferdinanda Keresztesa. Narodil sa 11. júna 1922 v bratislavskej časti Prievoz. Jeho matka bola Slovenka, otec Nemec.

Podľa záznamov Ústavu národnej pamäte v Poľsku slúžil v jednotkách SS od jari 1943 do 1. marca 1944. Historici ústavu zistili, že Keresztes, ktorý si  upravil priezvisko na Kerestesch, slúžil aj ako dozorca v Auschwitzi.

Slovenský národný archív

​

Žiadne ďalšie oficiálne informácie o tom, kde študoval, aké bolo jeho povolanie pred nástupom k SS, či pod akým číslom ho nacisti evidovali, k dispozícii nie sú. Pri jeho mene nenájdete v databáze tých, ktorí slúžili v Auschwitzi, ani fotografiu.

Tú v roku 2010 objavili v Slovenskom národnom archíve. Okrem fotografie zistili aj to, že rok po vojne visela Keresztesova podobizeň po celej Bratislave. 

„Jeho fotka bola rozvesovaná na verejných miestach, na rôznych nástenkách, aby niektorí z bývalých väzňov, ak prežili, aby ho identifikovali, a mohli ho vlastne potrestať,“ objasňuje vtedajší riaditeľ Slovenského národného archívu v Bratislave, Radoslav Ragač.

V archíve sa zachoval aj plagát s textom, ktorým Keresztesa hľadali. Je na ňom aj informácia, že pred vojnou sa živil ako šofér a že dozorcu mal vykonávať v tábore Auschwitz-Buna, označovanom aj Auschwitz III - Monowitz. Väzni tu boli využívaní na otrockú prácu v továrni na výrobu syntetického kaučuku.    

"Kto vie o činnosti Ferdinanda Keresztesa, nar. 11.VI. 1922 v Bratislave, príslušného tamtiež, šoféra, bytom v Bratislave-Prievoz, Hlavná ul. 143, ktorý bol ako člen zbraní SS-Totenkopf-Standasrte dozorcom v koncentračnom tábore Osvienčim-Buna, od 15. apríla 1943 do nezisteného dňa, nech sa hlási v tomto úrade." Na konci je červená okrúhla pečiatka, v odtlačku ktorej je napísané - Združenie fašistickým režimom rasovo prenasledovaných v Bratislave. A dátum 3. júna ´46.  

O Keresztésovi majú kusé informácie aj vo Vojenskom historickom ústave.

„Patril medzi prvé várky dobrovoľníkov, ktorí vstupovali do SS do polovice roka 1944,“ hovorí Jozef Bystrický, historik Vojenského historického ústavu.

Jozef Bystrický potvrdzuje, že Ferdinand Keresztes nie je jediným Slovákom, ktorý v tomto nacistickom tábore pôsobil.

„Nie je to prvý prípad. Máme poznatky o tom, že časť, predovšetkým tých, ktorí nastúpili dobrovoľne do zbrane SS, slúžila práve v strážnych jednotkách Totenkopfu. To je SS divízia, ktorá sa starala o stráženie koncentračných táborov.“

Slovenský národný archív

​

Dodnes však nevieme úplne presne, koľko mužov, ktorí pochádzali zo Slovenska, v týchto jednotkách slúžilo. Podľa záznamov poľského Ústavu národnej pamäte ich bolo minimálne dvadsaťosem. Pochádzali z Bratislavy, Gelnice, Spišskej Novej Vsi, Sabinova, ale aj Handlovej, Švedlára, či Sklených Teplíc.

Ferdinand Keresztes bol v roku 1947 súdený, no jeho proces bol zastavený a vyviazol bez trestu, keďže bol ako etnický Nemec odsunutý z územia Československa.

Reportáž o členovi SS-Totenkopfverbände, Ferdinandovi Keresztesovi  sme vysielali v máji 2010.