Kartotéka z tábora Nováky, v ktorej sú Židia spolu s Nemcami

SLOVENSKO / Kartotéka bolesti a nespravodlivosti. Aj tak by sa mohla volať stará drevená skriňa, ktorá ukrýva mená Židov, ktorí prešli pracovným táborom Nováky a zároveň aj mená karpatských Nemcov, ktorí tam boli sústredení po vojne, kým čakali na odsun z Československa.

Opretá o stenu vyzerá ako zabudnutá stará kancelárska skriňa na účtovné doklady. Desaťročia je odložená v archíve. Každé jej otvorenie však znamená, že budete mať v rukách smútok, nespravodlivosť a bezmocnosť. Táto stará kartotéka totiž v sebe ukrýva stovky kariet ľudí väznených v sústreďovacom tábore v Novákoch. Aj tých, ktorí tam boli počas vojny, ale aj tých, ktorí tam boli po nej. Nováky totiž slúžili ako tábor pre Židov a po vojne ako tábor pre karpatských Nemcov, ktorí mali byť z obnoveného Československa odsunutí na základe tzv. Benešových dekrétov.

Precízna práca väzňov

Na prvý pohľad je to precízna práca. Jej tvary sú staromódne, ale prevedenie je kvalitné, takže nepôsobí, že ju vyrobili pred osemdesiatimi rokmi. Na vrchu má ozdobný oblúk, na ktorom je pripevnený nápis „Sústreďovací tábor Nováky – Indexová kartotéka“. A v ľavom hornom rohu označenie „sústava ROBOT“. Túto kartotéku totiž priamo v tábore vyrobili samotní väzni a záujemcovia si ju mohli objednať pod týmto obchodným názvom. A možno do nej zakladali účtovné doklady v arizovanej firme, či továrni po pôvodnom židovskom majiteľovi, ktorý už bol vtedy internovaný v tomto, či inom pracovnom tábore. Alebo deportovaný mimo územia Slovenska.  

TV JOJ - Slovenský národný archív

​

Najviac mien začínalo na "K"

Táto konkrétna kartotéka slúžila na evidenciu samotných väzňov. Každé písmeno abecedy tu má samostatnú škatuľu. Sú usporiadané v troch radoch, v každom je dvanásť škatúľ. Okrem tých s písmenami, je tu ešte sedem škatúľ navyše.

"V každej škatuli, ktorú tvorí kartónový spisový obal a drevený systém, do ktorého sa zasúva, sú desiatky kartotečných lístkov s menami internovaných osôb,“ vysvetľuje Radoslav Ragač, vtedajší riaditeľ Slovenského národného archívu.

Písmeno „K“ je v dvoch škatuliach. Väzňov s týmto začiatočným písmenom priezviska bolo evidentne najviac.

Jedným z ľudí, ktorých evidenčná karta je v kartotéke dodnes, pod písmenom W, je aj Otto Wagner. Wagnerovcov je tam niekoľko, chvíľu mi trvalo, kým som jeho lístok našla.

Pánovi Ottovi sa pár týždňov darilo skrývať sa pomocou falošnej legitimácie v Bratislave, kde žil. Nakoniec ho ale udal jeden známy. Na jar roku 1942 sa dostal do tábora Nováky.

​

"Mal som vtedy osemnásť rokov. Nebral som to nejako tragicky. Horšie však bolo, že som nevedel nič manuálne robiť. Otec bol obchodník, mal na dnešnej Obchodnej ulici predajňu s pánskou konfekciou, ktorú vedel aj upraviť na miery zákazníka, tam som mu vypomáhal. Ale skôr pri komunikácii so zákazníkmi alebo pri objednávaní látok, chodili sme často nakupovať do Viedne. Nevedel som šiť, ani robiť žiadnu manuálnu prácu.“

V Novákoch ho pridelili do stolárskej dielne, tej, v ktorej vyrábali aj túto kartotéku.

"Nešikovný som bol, keby mi ostatní nepomáhali, neviem, čo by so mnou bolo,“ spomínal po rokoch.

Keďže bol veľmi družný, spoločenský, postupne ho poznali v celom tábore.

"Tam bolo niekoľko tisíc ľudí sústredených. Niektorí to niesli veľmi ťažko, my mladší sme sa snažili žiť ako najlepšie sa dalo. Každý musel, samozrejme, pracovať. Boli tam rôzne dielne – krajčírske, čalúnnické, stolárske, ale aj ľudia, čo sa starali o chov angorských zajacov, vyrábali kefy a pestovali poľnohospodárske plodiny.“

Pracovné tábory pre Židov

Tábory vznikli ako reakcia na to, že slovenská vláda rôznymi nariadeniami a zákonmi postupne prakticky zakázala pracovať takmer všetkým Židom. A tým z nich vytvorila sociálny problém, pretože bez práce nemali peniaze na obživu. A tak vznikli pracovné a sústreďovacie tábory Sereď, Vyhne a Nováky.

"Počas 2.svetovej vojny bola snaha ukázať hospodársku využiteľnosť tých židovských väzňov. Oni vyrábali naozaj všeličo – betónové prefabrikáty potrebné na stavby, kolesá na vozy, nábytok, ale aj hračky a rôzne druhy oblečenia. Samozrejme za to nedostávali nijakú plácu a naopak tábor ich výrobky predával za bežnú trhovú cenu a bohatol z toho. Boli vytlačené katalógy, v ktorých si ľudia mohli vybrať, o aký výrobok by mali záujem. Bola to typická otrocká práca a zneužívanie tých väzňov,“ vysvetľuje Radoslav Ragač.

TV JOJ - Slovenský národný archív

​

Nováky zanikli po vypuknutí Slovenského národného povstania. Strážcovia z radov miestnych gardistov tábor opustili, pretože sa báli ako sa situácia vyvinie, či sa väzni nevzbúria, keď sa dozvedia o povstaní.

Pán Wagner si spomína, že pár dní po 29. auguste 1944 prišli partizáni priamo do tábora.

"Prišli velitelia, partizáni, do tábora a pýtali, kto by sa chcel zúčastniť SNP. Tak ja som sa samozrejme hneď prihlásil.“

Stal sa prieskumníkom jednej partizánskej jednotky. Zajali ho v horách niekedy začiatkom novembra 1944 a vďaka perfektnej znalosti nemeckého jazyka ho nezastrelili na mieste, ale poslali do koncentračného tábora Mauthausen.

"Nás chytili mladí esesáci, ktorí pochádzali z Rakúska. A ja som veľa chodil do Viedne s otcom a vedel som perfektne po nemecky s viedenským prízvukom. Tak som sa im prihovoril a im sa ma asi zželelo a poslali ma do koncentráku miesto toho, aby ma na mieste zastrelili,“ pokračoval vo svojom rozprávaní.

Židov vystriedali karpatskí Nemci

Tábor však po vojne nerozobrali. Pár mesiacov sa nepoužíval a potom do neho prúdili ďalší väzni. Tentoraz karpatskí Nemci čakajúci na odsun.

"Boli tam z rôznych malých, lokálnych stredísk, napríklad z Popradu alebo Kopčian a ďalších, presúvaní miestni Nemci, karpatskí Nemci, ktorí mali byť na základe tzv. kolektívnej viny, že patrili k vtedy veľmi silne nenávideným Nemcom, odsunutí do Nemecka, či Rakúska,“ objasňuje Ragač.

Kartotéka dodnes uchováva mená a čísla transportov aj židovských, aj nemeckých väzňov tábora Nováky.

A tábor slúžil pár rokov aj počas komunizmu – pre ľudí režimu nepohodlných a neskôr pre armádu. Budovy zrovnali so zemou koncom 60.-tych rokov. Dnes tábor pripomína iba pamätník a kus lúky s hrboľmi – to je miesto bývalého cintorína pre tých, ktorí v tábore zomreli.

Reportáž o kartotéke z tábora Nováky sme vysielali v decembri 2011.