Norimberský proces: Príbeh jedného z najdôležitejších tribunálov dejín
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NORIMBERG, NEMECKO / Norimberský proces sa začal 20. novembra 1945 a skončil 1. októbra 1946. Bol to jeden z najvýznamnejších medzinárodných súdnych procesov 20. storočia a stal sa symbolom povojnového úsilia nastoliť spravodlivosť.
Konal sa v nemeckom meste Norimberg, ktoré bolo vybrané najmä preto, že malo zachovanú súdnu budovu a väznicu, a zároveň malo silnú symbolickú hodnotu. Práve v Norimbergu totiž nacisti organizovali monumentálne stranícke zjazdy a prijali tu rasové zákony, takže mesto sa stalo symbolom režimu, ktorý spojenci porazili. Proces prebiehal v Justičnom paláci, ktorý bol čiastočne ušetrený bombardovania a disponoval vhodným priestorom aj bezpečnostnými podmienkami.
Záber z filmového záznamu vyhotoveného počas Norimberského procesu, ktorý zachytáva stojaceho Hermanna Göringa.
SITA/ Reuters
Hlavné pojednávanie Medzinárodného vojenského tribunálu trvalo od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946, čiže takmer jedenásť mesiacov. Pred tribunál bolo postavených 24 najvýznamnejších nacistických činiteľov, hoci niektorí sa procesu nedožili alebo neboli zdravotne spôsobilí. Obžaloba pochádzala zo štyroch spojeneckých mocností – z USA, Británie, Sovietskeho zväzu a Francúzska. Každá z týchto krajín mala vlastný tím žalobcov, ktorí museli spolupracovať a zosúlaďovať dôkazy, čo bolo vzhľadom na politické rozdiely často náročné. Proces sa stal základom pre moderné medzinárodné trestné právo, najmä pre definície zločinov proti mieru, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
K zaujímavostiam patrí, že súdny dvor využíval simultánne tlmočenie – jednu z prvých veľkých aplikácií tohto systému na svete. Tlmočníci pracovali v náročných podmienkach, pretože museli prekladať odborné texty, výpovede svedkov aj emóciami nabité prejavy obžalovaných. Počas procesu sa použilo veľké množstvo filmového a fotografického materiálu, aby sa vizuálne zachytila brutalita nacistického režimu. Mnohé tieto zábery šokovali verejnosť aj samotných účastníkov pojednávania.
Na Norimberskom procese sa premietali aj zábery z oslobodených koncentračných táborov.
SITA/ Reuters
Pred procesom panovali obavy, či sa vôbec podarí zhromaždiť dostatok dôkazov proti takým vysokopostaveným predstaviteľom, ktorí často rozhodovali nepriamo a cez podriadených. Napokon sa však ukázalo, že nacistická byrokracia zanechala obrovské množstvo dokumentov, ktoré poslúžili ako jasný dôkazný materiál. Norimberský proces sa stal aj platformou na výpovede mnohých svedkov, ktorí priblížili fungovanie nacistického režimu zvnútra.
Vypočujte si rozhovor s historikom Ústavu pamäti národa Tomášom Klubertom:
Proces zároveň položil základy konceptu individuálnej trestnej zodpovednosti aj pre politických a vojenských vodcov. Zdôraznil, že argument „iba som plnil rozkazy“ nie je dostatočnou obranou proti obvineniam zo závažných zločinov. Jeho význam spočíva tiež v tom, že išlo o otvorené a verejné pojednávanie, sledované médiami po celom svete.
Záber z filmového záznamu vyhotoveného počas Norimberského procesu, ktorý zachytáva obžalovaných
SITA/ Reuters
Norimberský proces tak zanechal trvalý odkaz v dejinách práva, politiky aj medzinárodných vzťahov. Stal sa vzorom pre neskoršie tribunály pre bývalú Juhosláviu, Rwandu či Sudán a prispel aj k založeniu Medzinárodného trestného súdu. Aj dnes je považovaný za dôležitý míľnik v pochopení toho, ako môže medzinárodné spoločenstvo reagovať na masové zločiny.
Po tomto hlavnom procese nasledovalo ešte 12 následných norimberských procesov (tzv. subsequent trials), ktoré prebiehali v rokoch 1946 – 1949 a boli vedené americkými vojenskými tribunálmi.
Na základe Norimberského procesu bolo na smrť odsúdených 12 osôb.
SITA/ Reuters
Rozsudky:
Trest smrti (obesenie) – 12 osôb:
- Hermann Göring – veliteľ Luftwaffe (spáchal samovraždu deň pred popravou)
- Joachim von Ribbentrop – minister zahraničných vecí
- Wilhelm Keitel – maršal, náčelník nemeckého vrchného velenia
- Ernst Kaltenbrunner – šéf Hlavného úradu bezpečnosti Ríše (RSHA)
- Alfred Rosenberg – hl. ideológ nacizmu
- Hans Frank – generálny guvernér okupovaného Poľska
- Wilhelm Frick – minister vnútra
- Julius Streicher – vydavateľ antisemitského denníka Der Stürmer
- Fritz Sauckel – organizátor nútených prác
- Alfred Jodl – generál, náčelník operačného štábu
- Arthur Seyss-Inquart – rakúsky nacista, správca okupovaného Holandska
Doživotné väzenie – 3 osoby:
- Rudolf Hess – Hitlerov zástupca
- Walther Funk – minister hospodárstva
- Erich Raeder – veľadmirál, bývalý veliteľ Kriegsmarine
Odňatie slobody (20 rokov a menej):
- Karl Dönitz – 10 rokov
- Baldur von Schirach – 20 rokov
- Albert Speer – 20 rokov
- Konstantin von Neurath – 15 rokov
Oslobodení – 3 osoby:
- Hjalmar Schacht – bývalý minister hospodárstva a prezident Ríšskej banky
- Franz von Papen – politik, diplomat
- Hans Fritzsche – novinár, vedúci rozhlasového oddelenia propagandy
Zvláštne prípady:
- Robert Ley – spáchal samovraždu ešte pred začiatkom procesu
- Gustav Krupp – nebol súdený pre zlý zdravotný stav
- Martin Bormann – súdený v neprítomnosti (následne odsúdený na smrť)