Zatiahnuté, zmiešané prehánky
Bratislava
Kornel
26.11.2025
Neumlčaný Otto Wagner: "Rozhodol som sa, že ja to prežijem. A prežil som."
Zdielať na

Neumlčaný Otto Wagner: "Rozhodol som sa, že ja to prežijem. A prežil som."

MAUTHAUSEN / Stojí na kopci a vyzerá ako majestátny staroveký hrad. Kým neprídete bližšie. Vtedy uvidíte, že je príliš nový a na jeho vežiach je niečo znepokojivo zvláštne. Nachádza sa asi 250 kilometrov od Bratislavy a tisíce väzňov pochádzalo zo Slovenska. Koncentračný tábor Mauthausen bol oslobodený ako jeden z posledných – 5. mája 1945.

Prví väzni prišli na vyvýšené miesto nad dedinou Mauthausen 8. augusta 1938 z Dachau. Priviezli ich tam, aby vybudovali koncentračný tábor. Pôvodne bol koncipovaný pre tri až sedem tisíc väzňov.

Pohľad na časť koncentračného tábora Mauthausen

TASR

Dvadsaťtisíc väzňov

"Rástol, bol dopĺňaný o ďalšie časti a ku koncu roka 1944 sa nachádzalo v komplexe zhruba 20-tisíc väzňov," hovorí riaditeľ Mauthausen Memorial Harald Hutterberger. 

Medzi nimi aj Otto Wagner z Bratislavy. Keď sa do Mauthausenu dostal, mal dvadsať rokov. Ako bývalý plavec mal výbornú fyzickú kondíciu. To a odhodlanie, že to zvládne, mu pomohlo prežiť. "Zachránilo ma, že som bol mladý. Že som bol bývalý plavec a potom si ma veliteľ vybral ako tlmočníka," povedal v dokumente Neumlčaní bývalý väzeň Otto Wagner.

SITA

Mal šťastie

Wagner mal v istom momente obrovské šťastie. So spoluväzňami ho nahnali do plynovej komory. Našťastie ho práve vtedy hľadal jeden z lekárov na tlmočenie. "Tak som vyšiel z tej plynovej komory, o pár minút zavreli vráta a o 15 min tam bolo 49 splynovaných ľudí," spomína Wagner.

​Tábor v Mauthausene bol oslobodený bez jediného výstrelu. Väzni len otvorili bránu americkým tankom. Príslušníci SS už pár dni pred 5. májom ušli. "Dorazili sem dva tanky 11. americkej tankovej divízie. Tábor našli zabezpečený hasičským zborom. Hasičom sem prikázali prísť, keď SS-áci opustili tábor," dodal riaditeľ Mauthausen Memorial Harald Hutterberger.

V pamätníki, ktorý vznikol na mieste bývalého tábora je dnes rozsiahle múzeum či podzemie, v ktorom sa nachádzajú tzv. Knihy mŕtvych. V nich sú mená všetkých obetí, ktoré brutálne zaobchádzanie, hlad, či otrockú prácu neprežili. 

Súvisiace články

Najčítanejšie