Bol súčasťou Orient Expressu, kapitulovalo v ňom Nemecko a neskôr Francúzsko. Príbeh vagóna 2419 D
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO/FRANCÚZSKO/NEMECKO / Deň vojnových veteránov. Tento veľký sviatok pripomína hrdinov a obete všetkých vojnových konfliktov. Jeho počiatky siahajú do oficiálneho konca 1. svetovej vojny, keď 11. novembra 1918 o jedenástej hodine a jedenástej minúte utíchli zbrane. Prímerie podpísali vo vlakovom vozni vo francúzskom meste Compiégne. Osud tohto vozňa dokazuje, že 1.svetová, vtedy známa ako Veľká vojna, neostala najkrvavejším konfliktom v dejinách.
Podpísanie prímeria znamenalo faktickú kapituláciu Nemecka a koniec 1. svetovej vojny. Toto je autentická fotografia z 11.novembra 1918.
Fotografia po podpise kapitulácie Nemecka, ktorou sa oficiálne skončila1. svetová vojna
Prímerie vtedy podpísali zástupcovia štátov Dohody s Nemeckom v jedálenskom vagóne a nie v hocijakom.
Účastníci oficiálneho podpisu kapitulácie Nemecka 11.11.1918
Pred vojnou bol súčasťou legendárneho Orient Expressu. Vagón mal označenie 2419 D. V roku 1918 ho zhabala francúzska armáda, ktorá ho prestavala na konferenčný vozeň.
Historicky známy vozeň číslo 2419 D, v ktorom boli podpísané dve kapitulácie
Po skončení vojny až do roku 1940 pripomínal koniec prvej svetovej vojny a víťazstvo Francúzska nad Nemeckom. Prišiel však jún 1940 a s ním do Francúzska aj Adolf Hitler. Nemci donútili Francúzov po dvadsiatich dvoch rokoch podpísať kapituláciu zámerne v tom istom vagóne.
Toto je historický záber z tejto udalosti.
Nemci požadovali, aby Francúzi podpísali kapituláciu počas 2. svetovej vojny v rovnakom vozni ako museli oni po konci 1. svetovej
Hitler potom nariadil previesť salónny vozeň do Nemecka.
Preprava vozňa z Francúzska do Nemecka, kde slúžil na propagandu nacistov
Vozeň 2419 D niekoľko rokov v Berlíne slúžil nacistickej propagande.
Vozeň počas 2. svetovej vojny vystavili v Berlíne
Pred koncom druhej svetovej vojny sa jeho osud takmer spečatil. Nacisti ho pri ústupe zničili. Jeho fragmenty sú doteraz vystavené v Paríži.
V Compiégne sa v súčasnosti nachádza jeho verná replika, ktorú dali Francúzi na počesť historických udalostí postaviť.
Replika pôvodného vozňa, v ktorom bola 11.11.1918 podpísaná kapitulácia Nemecka
Pripomenutie Dňa vojnových veteránov na Slovensku
Do prvej svetovej vojny narukoval 400-tisíc Slovákov, 70-tisíc zahynulo. Jedenásty november sa čoskoro po vojne stal Dňom vojnových veteránov. O prívlastok Deň červených makov sa postaral svojou básňou kanadský lekár a básnik John McCain, ktorý slúžil na západnom fronte.
Na flámskych poliach vlčie maky rastú,
tam medzi krížmi rad za radom
značia miesta, kde ležíme.
Tam hore počuť udatný spev škovránka
uprostred revu kanónov tu dolu.
Vlčie maky - symbol Dňa veteránov všetkých vojnových konfliktov
Iridial/Unsplash
Na západe ide o veľmi dôležitý sviatok. V našich podmienkach sa pripomína skromnejšie. Už len z toho dôvodu, že komunisti mali svoje záujmy.
„On ten režim potláčal vznik republiky. Písalo sa v dejinách úplne niečo iné, ako bola pravda. Režim vymazáva ľudí z dejín,“ vysvetľuje plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu.
Toto je jeden z ôsmich vojnových cintorínov v Medzilaborciach. Dnes ho slávnostne posvätili. Pred pár rokmi pritom nič nepripomínalo, že tu vôbec nejaké pietne miesto je.
TASR
„Ten cintorín bol zničený, pôvodná podoba hovorila o tom, že bolo tu betónové oplotenie, betónové kríže a brezové drevá, ktoré ohraničujú tento cintorín," hovorí Vladislav Višňovský, primátor mesta Medzilaborce.
Opierajúc sa o historické fotografie ho radnica zrekonštruovala. Kto sú tí, ktorí tu už desaťročia ležia?
„Väčšinou mladí chlapci, pretože dostali befel od cisára a museli narukovať,“ hovorí Vladimír Protivňák, autor publikácie o histórii Medzilaboriec.
Jedenásty november pre ruskú agresiu na Ukrajine nie je len pripomienkou, ale aj mementom.
„Opäť zomierajú vojaci na bojiskách či v zákopoch. A spolu s nimi aj nevinní ľudia, dokonca i deti v troskách obytných domov,“ pripomenul vo svojom príhovore prezident Peter Pellegrini.