11. november - Deň vojnových veteránov. Jeho história sa začala písať po prvej svetovej vojne. Symbolom sa stal červený mak

Hovorí sa mu aj deň Vlčích, či Červených makov. Medzinárodné spoločenstvo si ho začalo pripomínať ako hroznú spomienku na státisíce obetí - mŕtvych, či ranených vojnových veteránov prvej svetovej vojny. 

Červený mak

TASR

Červený mak ako symbol smrti a utrpenia na bojových poliach použil v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska)  kanadský vojenský lekár John McCrae. Napísal ju ešte v roku 1915, po tom, ako sa zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. 

Červené maky pri príležitosti Dňa vojnových veteránov.

TASR

Vojenský historický ústav na svojej stránke zverejnil pôvodnú báseň, aj jej voľný preklad:

John McCrae (1872-1918)

In Flanders Fields

In Flanders fields the poppies blow

Between the crosses, row on row

That mark our place; and in the sky

The larks, still bravely singing, fly

Scarce heard amid the guns below.

We are the Dead. Short days ago

We lived, felt dawn, saw sunset glow,

Loved and were loved, and now we lie

In Flanders fields.

Take up our quarrel with the foe:

To you, from failing hands, we throw

The torch; be yours to hold it high.

If ye break faith with us who die

We shall not sleep, though poppies grow

In Flanders fields.

John McCrae (1872-1918)

Na flámskych poliach

Na poliach flámskych kvitnú maky divé,

rad za radom lemujú biele kríže clivé.

Tu ležíme.

Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,

hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú.

My už však nevstaneme a je to možno zdanie,

že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.

Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.

Náš boj však zasa iní prevezmú.

Do Vašich rúk dáme svoju pochodeň

a vy ju neste v diaľ.

Ak by Vám zhasla,

spomeňte si na náš žiaľ,

že sme tu padli zbytočne.

Len divé maky červené ďalej rastú na poliach flámskych.