Miesto, kde vznikala Hájnikova žena

ORAVSKÁ POLHORA / V malebnom prostredí Oravskej Polhory pod majestátnou Babou horou stojí drevená stavba známa ako Hviezdoslavova hájovňa – jedno z najvýznamnejších miest slovenskej literárnej kultúry. Ide o literárne múzeum venované dielu Hájnikova žena, ktoré spravuje Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Expozícia bola sprístupnená verejnosti v októbri roku 1979 v rámci 25. ročníka Hviezdoslavovho Kubína a ako prvé múzeum na Slovensku sa venuje konkrétnemu dielu jedného autora – epicko-lyrickej veršovanej skladbe Hájnikova žena.

Podoba hájovne v roku 1970, kedy v nej ešte býval vtedajší hájnik s rodinou

TASR

​Pôvodná hájovňa nebola nikdy súkromnou literárnou usadlosťou, ale lesníckou budovou patriacou k hospodárstvu Oravského komposesorátu, teda veľkého lesného majetku, kde pracoval hájnik.

V 19. storočí sem pravidelne chodieval Pavol Országh Hviezdoslav hľadať inšpiráciu pre svoje dielo. Bohužiaľ, pôvodná hájovňa vyhorela v roku 1912 a na jej základoch bola postavená súčasná budova, verne rekonštruovaná pre potreby expozície.

Pavol Országh Hviezdoslav

TASR

​Pavol Országh Hviezdoslav (1849–1921) je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne a jeho tvorba, vrátane Hájnikovej ženy, sa hlboko zakladá na prírode, morálnych konfliktoch a otázkach ľudskej dôstojnosti. Hájnikova žena sa považuje za vrchol jeho epickej tvorby a zachytáva boj medzi mravnou poctivosťou a krutosťou spoločnosti v prostredí oravskej prírody.

Dnešná podoba hájovne

oravskemuzeum.sk

​Interiér expozície je premyslene rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Vstupná sieň a predná izba približujú obytné prostredie hájnickej rodiny z konca 19. storočia, rekonštruované s pôvodným štýlom mobiliáru a zariadenia. Ďalšia miestnosť je venovaná samotnému Hviezdoslavovi – návštevníci tu nájdu pracovný kútik s originálnymi rukopismi, pracovným stolom a charakteristickou pelerínou, ktorú básnik často nosil. Posledné časti expozície dokumentujú vznik a literárnu cestu dielu Hájnikova žena, jeho prvé vydania, reedície, preklady i odrazy v divadle, filme a výtvarnom umení.

Interiér hájovne približuje štýl bývania v polovici 19. storočia

oravskemuzeum.sk

​Hájovňa je tradičnou drevenou zrubovou stavbou s viacpriestorovou dispozíciou, ktorá sa v exteriéri snaží verne napodobniť historický vzhľad budovy tak, ako ju opisoval Hviezdoslav vo svojom diele. Autentickosť prostredia umocňuje aj okolité prírodné scenérie, ktoré inšpirovali díl vo svojej tvorbe a dodnes lákajú literárnych aj turistických nadšencov.

Expozícia dokumentuje vznik a literárnu cestu dielu Hájnikova žena

oravskemuzeum.sk

​Za históriou a rozvojom podobných budov a lesného hospodárstva v regióne stojí menej známa, no výrazná osobnosť William (Viliam) Rowland (1814–1888). Rowland bol významným lesným hospodárom, odborníkom na lesníctvo a ochranu prírody v Rakúsko-Uhorsku. Pôsobil ako lesmajster Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku od 1864 do 1883 a spravoval rozsiahle lesné územia. Bol priekopníkom lesného hospodárstva, ochrany prírody a zakladateľom viacerých lesníckych organizácií. Rowland sa zaslúžil o zalesňovanie holín, budovanie lesných ciest, vodných zariadení pre splav dreva a o šírenie osvetovej činnosti v oblasti ochrany prírody a lesov. Jeho odborné práce a topografické opisy Oravského komposesorátu dokumentujú hospodárske a prírodné bohatstvo regiónu v 19. storočí.

V archíve Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa zachovala aj fotografia z roku 1970, s pravdepodobne poslednou „hájnikovou ženou“ - manželkou vtedajšieho hájnika.

Hájnikova žena v roku 1970 sa volala Angela Kočalková

TASR

​V texte k fotografii z 25.5.1970 sa píše: „Hviezdoslavova hájovňa. Keď býval P.O. Hviezdoslav v kúpeľoch Slaná voda/pri Oravskej Polhore/, chodieval aj do hájovne v Rovniach na Podvrší. Hájnik Lach so svojou ženou sa stali hlavným impulzom jeho slávneho diela Hájnikova žena. Dnes býva v tejto historickej hájovni horár František Kolčak s rodinou. V hájovni je aj pamätná izba. Dnešná hájnikova žena pani Angela Kolčaková so synom Silvestrom /vľavo/, dcérou Katkou a synom Bohumilom. Hájnik je v robote a ďalšie tri deti v školách.“

Pozrite si archívnu reportáž z roku 2021 o pripomenutí si 100. výročia úmrtia P.O. Hviezdoslava.