Príbehy Slovákov, ktorí odišli do Ameriky: bieda, odvaha aj sny o lepšom živote

SLOVENSKO/USA / Takmer každá slovenská rodina má vo svojich dejinách niekoho, kto odišiel do Ameriky. Za prácou, za peniazmi, za nádejou na lepší život. Medzi rokmi 1899 až 1920 odišlo do Spojených štátov viac ako 620-tisíc Slovákov. Napriek tomu po sebe nezanechali takú výraznú stopu ako Íri či Taliani.

Mnohí odchádzali z biedy. Pracovali v baniach, železiarňach či na železnici, kde boli smrteľné úrazy na dennom poriadku. Niektorí sa domov nikdy nevrátili. Iným sa podarilo zarobiť na nový dom alebo lepší život pre rodinu.

Mnohí slovenskí emigranti žili v extrémne skromných podmienkach. V tzv. boarding houses – robotníckych penziónoch – sa striedali v posteliach podľa pracovných zmien. Práve odtiaľ vznikol výraz „boardingoši“.

Ľudia pritom často vedeli, že ich v Amerike čaká tvrdý život. Správy o nešťastiach a tragédiách sa dostávali aj na Slovensko. Vidina zárobku však bola silnejšia. Mnohí totiž videli susedov alebo príbuzných, ktorí sa po rokoch vracali domov s peniazmi a stavali nové domy.

Nie všetci však uspeli. Niektorým sa rozpadli rodiny, iní zostali v Amerike bez peňazí a bez možnosti návratu. Po príchode domov sa často snažili pôsobiť bohatšie, než v skutočnosti boli. Obliekli si lepšie šaty, vyčistili topánky a chceli ukázať „americký lesk“.

Fotografia New Orleans okolo roku 1900

Library of Congress

​Napriek tvrdému životu sa medzi emigrantmi našli aj mimoriadne úspešné príbehy. Jedným z nich bola rodina Dudovcov, ktorá na Floride vybudovala prosperujúce poľnohospodárske impérium. Zbohatli na pestovaní stopového zeleru a ich rodinná firma funguje dodnes.

Zaujímavý je aj príbeh Gejzu Matoviča z Humenného. Po emigrácii do Clevelandu si zmenil meno na George Matovic a postupne sa vypracoval až na policajného riaditeľa mesta. Počas prohibície sa podieľal na boji proti organizovanému zločinu a lovil mafiánske gangy.

K legendám Divokého západu patrí aj Big Nose Kate, rodáčka z Nových Zámkov. Preslávila sa vzťahom s hazardným hráčom a pištoľníkom Docom Hollidayom a bola svedkom slávnej prestrelky pri O.K. Corral, ktorá sa neskôr stala súčasťou amerického folklóru.

Slováci bojovali aj v americkej občianskej vojne. Viacerí stáli na strane Severu a podieľali sa na porážke otrokárstva. Medzi emigrantmi boli aj drotári, stolári či remeselníci, ktorí vedeli, že ich zručnosti ich uživia kdekoľvek na svete.

Filadenfia na prelome 19. a 20. storočia

​Slovenskí prisťahovalci však mali oproti Škandinávcom či západoeurópskym migrantom nevýhodu. Prichádzali neskôr, keď už bola väčšina pôdy rozdelená. Často preto končili v najťažších a najhoršie platených zamestnaniach.

Aj preto boli Slováci v Amerike často vnímaní negatívne – ako chudobní robotníci, alkoholici či násilníci. Časť týchto predstáv bola založená na predsudkoch, časť odrážala realitu života v extrémne ťažkých podmienkach.

Slováci si zakladali vlastné spolky, kostoly aj komunity. Často sa však medzi sebou hádali – podľa regiónov či náboženstva. Katolíci súperili s evanjelikmi a jednotlivé organizácie si konkurovali namiesto spolupráce.

5th Avenue, Pittsburgh, Pennsylvania

​Napriek tomu si mnohí potomkovia emigrantov dodnes uchovávajú časť svojich koreňov. Často už nehovoria po slovensky, no zachovali si recepty, rodinné príbehy či tradície. V americkom mestečku Slovak v Arkansase dodnes pečú štrúdľu podľa starých rodinných receptov.

Príbehy slovenských emigrantov dnes pripomínajú, že dejiny vysťahovalectva sú oveľa dramatickejšie a bohatšie, než si často uvedomujeme. Sú plné odvahy, biedy, tvrdého života, ale aj nečakaných úspechov.

O osudoch Slovákov v Amerike hovoril v 24podcaste novinár a spisovateľ Milan Čupka, autor knihy What is huncút?.