Rímsky poklad, sladké olivy a kráľ pre Kvádov

SLOVENSKO / Slúžil v rímskej légii roky, žold si odkladal. Bolo to viac ako tisíc strieborných denárov. Majetok, s ktorým sa už dá niečo začať budovať. Potom sa ale čosi stalo a mince skončili zakopané v zemi. O osemnásť storočí neskôr jeho poklad vykopali. Náhodou, pri zemných prácach. Tento doposiaľ najväčší poklad rímskych mincí, aký sa na Slovensku našiel si môžete pozrieť na Bratislavskom hrade do pondelka, 9.1.2023.

Ako prvé návštevníka na výstave zaujme netradičný spôsob prezentácie artefaktov. Akoby sa buď práve nasťahovali alebo už aj chystali na odchod.

"Chceli sme poukázať na taký pohyb ako sa Rimania rozširujú  v jednotlivých obdobiach po Európe a dosahujú územia až na troch svetadieloch," objasňuje spôsob prezentácie v debnách kurátor výstavy Juraj Kucharík zo SNM-Historického múzea. 

"Tak symbolicky sa u nás rozbalili a zase v závere sa balia a odchádzajú preč." 

​

Výstava sa týka obdobia medzi 1. a 4. storočím, kedy sa územie dnešného Slovenska nachádzalo na hranici Rímskej ríše.

"Tou hranicou bola rieka Dunaj a iba maličká časť dnešného územia Slovenska, zadunajská Bratislava bola priamo súčasťou Rímskej ríše – konkrétne provincie Pannónia. A na zvyšnom území žili pre Rimanov tzv. barbari," vysvetľuje Juraj Kucharík. 

 Vzťahy medzi Rimanmi a ich susedmi,Germánmi, boli rôzne a menili sa - boli pokojné, obchodné, ale aj konfliktné.

"Najväčší konflikt vypukol v 2. storočí a je známy ako Markomanské vojny."

Vzťahov sa týka aj táto vzácna minca, ktorá je na Slovensku vystavená po prvýkrát. Dal ju pre germánsky kmeň Kvádov vyraziť rímsky cisár pri špeciálnej príležitosti. Aj to na tú mincu napísal.

 "Ide o mincu, ktorú razil cisár Antonius Pius, je na nej aj zobrazený ako podáva diadém novému kráľovi. A na minci je aj nápis v latinčine, ktorý znamená "Kráľ dosadený Kvádom".  To bol germánsky kmeň, ktorý žil aj na našom území, v prostredí juhozápadného Slovenska."

​

 V úvode spomínaný najväčší rímsky poklad objavený na našom území našli náhodou pri Vyškovciach nad Ipľom.

"Obsahuje 1056 strieborných denárov. Ide o mince z 2. storočia. Keby sme si to chceli prepočítať, išlo by o 4 ročné platy legionárskeho vojaka."

TV JOJ

​

Zo striebra je vyhotovený aj nádherný podnos. Našiel sa v hroboch odhalených v katastrálnom území Krakovany-Stráže.

"Ide o striebornú misu, podnos, s priemerom 47 centimetrov, váži cez tri kilá. Je vyrobený zo striebra s tým, že časti sú aj zlátené," opisuje skutočne nádherný kus Juraj Kucharík. 

Zaujímavým exponátom je aj stará amfora. Odborníci vedia, že sa používali na uskladnenie tekutého tovaru. Pri tejto vieme, akého presne.

"Zachoval sa na nej maľovaný nápis, ktorý oznamuje, že sa v nej prevážajú vynikajúce sladké olivy."

A vtedajší kuriér aj presne vedel kam ju doručiť.

"Ešte teda je tam napísané "forum olitorium", čo znamená do obchodu so zeleninou."

Na výstave nájdete aj jediný dochovaný prepis unikátnej mapy, ktorá zachytáva územie Rímskej ríše a ďalšie územia, ktoré vtedy Rimania poznali. 

"Je dlhá približne 7 metrov a zachytáva aj úsek stredného Dunaja a lokalitu Gerulata, teda rímsky tábor Gerulata, ktorý bol objavený v Bratislavských Rusovciach."

TV JOJ

​

Výstava, ktorú prinieslo SNM-Historické múzeum, končí na Bratislavskom hrade už tento pondelok, 9.1.. Môžete sa s ňou rozlúčiť komentovanou prehliadkou. Začína o 16:30 hod., počet miest je limitovaných na 20. Vstup si môžete rezervovať na mailovej adrese: hrad.podujatia@gmail.com. Do správy uveďte meno a počet osôb. Stretnutie účastníkov bude v predsieni Rytierskej siene.