Krásny stredoveký strop v kostolíku v Žiline. Pochádza zo sídla Juraja Thurza?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ŽILINA / Pamiatkari zo Žiliny natrafili v mestskej časti Trnové na jednu veľkú záhadu. Kostol, ktorý tam stojí, bol postavený v 17. storočí, no jeho strop je oveľa starší. A tak sa pýtajú, ako sa tam vzal?
„Keď sa robil podrobný rozbor toho maľovaného stropu, ktorý jediný sa zachoval v presbytériu kostola, tak sa zistilo, že ten strop je z konca 15. storočia a bol realizovaný okolo obdobia, keď Kolumbus objavil Ameriku,“ hovorí Miloš Dudáš, riaditeľ Pamiatkového úradu Žilina.
Vzácny strop v kostolíku v Žiline, mestskej časti Trnové
Práve v tomto období na slovenskom území stredovekí majstri zhotovili tento strop. A bolo to určite oveľa skôr ako tesári začali stavať samotný drevený kostolík.
"Zistili, pri reštaurovaní toho stropu, že je o sto rokov starší ako tento kostol. Tento kostol približne stavali v roku 1615,“ „vysvetľuje Róbert Krajčík, miestny farár.
Detail zdobeného stropu z 15. storočia
Miloš Dudáš hovorí, že sa snažili odhadnúť odkiaľ takýto vzácny strop mohol pochádzať. „Keď sme si uvedomili, že to je vzácny maľovaný stredoveký strop, so šablónovou geometrickou výzdobou, čo je typické pre obdobie neskorého stredoveku, tak sme rozmýšľali, odkiaľ sa tam mohol nabrať.“
„Pravdepodobne museli tento strop sem doviezť či kaštieľa alebo hradu,“ objasňuje Róbert Krajčík.
Kostol v Žiline, mestskej časti Trnové
Neexistujú o tom žiadne písomné doklady, no pamiatkari predpokladajú, že strop predtým zdobil miestnosť významnej stredovekej stavby neďaleko Žiliny.
„Najbližší taký vzácny objekt sa nám zdal Lietavský hrad,“ dopĺňa Miloš Dudáš.
Tento majestátny hrad vtedy vlastnil Juraj Thurzo a práve v tom čase svoje stredoveké sídlo modernizoval do renesančného štýlu.
„Čo mohol urobiť so starým, stredovekým stopom, ktorý už nebol moderný, možno sa mu nepáčil, ale bol taký hodnotný a vzácny, že ho nechcel vyhodiť a zničiť?“ pýta sa Miloš Dudáš.