Svetový unikát na Gemeri - na freske zo 14. storočia je zobrazená svätá Anna so svojimi tromi dcérami. Každá z nich sa volala Mária.

KAMEŇANY / Mária Magdaléna sa po smrti Ježiša odobrala do púšte, kde jej telo zahaľovali len jej dlhé vlasy. Takýto nevšedný výjav máme na freske zo 14. storočia v kostolíku v Kameňanoch. Okrem toho sa tu nachádza aj freska svätej Anny s jej tromi dcérami – každá sa volala Mária. A kostolík je zaujímavý aj tým, že v ňom viete porovnať majstrovstvo autorov týchto fresiek aj výmaľbu z obdobia, kedy pre vojny v Európe nebolo možné pozvať majstrov z Apeninského poloostrova. Ten rozdiel je obrovský.

Reštaurátor nastrieka na stenu kostola vodu. A dovtedy málo viditeľná maľba vystúpi do popredia. Keďže ide o pravú fesku, voda jej neublíži.

"Maľoval do mokrého a tam prebieha chemická reakcia, kde tie pigmenty sa dokonale previažu s omietkou," vysvetľuje reštaurátor Juraj Gregorek. 

Kostol v Kamňanoch dokonale pozná, reštauruje tu miestne fresky už niekoľko rokov. Ukazuje nám, čo všetko tu bolo pred stáročiami namaľované. 

"Toto je napríklad výjav Klaňanie sa troch kráľov. A tu je svätá Mária Magdaléna."

Jej zobrazenie je na Slovensku unikátne, vieme len o dvoch takýchto zobrazeniach.

"Po Kristom ukrižovaní žila ako pustovníčka v púšti, kde sa jej rozpadli šaty. A tu je zobrazená tak, že jej nahé telo zakrývajú iba dlhé vlasy."

Aj zobrazenie svätej Anny, matky panny Márie, je iné ako sme zvyknutí. 

"Bola tu zobrazená so svojimi tromi dcérami. Podľa legendy mala troch manželov, s každým mala jednu dcéru a každá dostala meno Mária. Tu je zobrazená panna Mária, s Ježiškom, naľavo je ďalšia dcéra Mária, tá mala štyri deti, a tu za pilierom, tá sa žiaľ nezachovala, tam bola tretia Mária, tá mala dve deti," vysvetľuje Juraj Gregorek. 

Nevieme, kto bol autorom týchto fresiek. Vieme však, kto týchto umelcov z Apeninského polostrova pozval a kto dal v 13.storočí tento kostol postaviť. 

"Investorom bol Ján zo Štítnika, to bol rytier, ktorý sa zúčastnil vojenského ťaženia s Ľudovítom II.."

Na klenbe svätyne sa zachovala maľba, ktorá sa od fresiek líši na prvý pohľad. 

"Pochádza zo 17. storočia, z obdobia tureckého nebezpečenstva, kedy už nebolo možné pozvať majstrov z Talianska.  Túto výmaľbu robil nejaký miestny šikovnejší murár, a v rámci svojich možností maľoval, čo ovládal. Vidno ten veľký kontrast medzi vyspelou talianskou freskou a takouto ornamentálnou, provinčnou výmaľbou. 

Avšak aj táto maľba je veľmi cenná. 

"Aj to je doklad o histórii tohto kostola a paradoxne, ani takýchto výmalieb sa veľa nezachovalo," uzatvára Juraj Gregorek.