Vraždenie v Nemeckej - odmena pre gardistov 300 korún

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

NEMECKÁ / Počas prvých januárových dní roku 1945, od 5. do 11.januára, prebiehala jedna z najväčších masových vrážd na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Do areálu vápenky pri obci Nemecká zvážali na nákladných autách ľudí, ktorých na tomto mieste popravili a hodili do pece s vápnom.

Vápenka v Nemeckej

TASR

Podľa odhadov historikov tu bolo zavraždených od 400 do 900 obetí. Presné číslo nie je možné zistiť, pretože neexistuje žiadny konkrétny zoznam obetí.

Vraždení tu boli slovenskí, českí, sovietski, či francúzski partizáni, Židia, Rómovia, ľudia, ktorí pomáhali odboju alebo ukrývali prenasledovaných a ďalšie osoby.

Veľkú časť zodpovednosti za tento masaker nesú členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, najmä z Považskej Bystrice a Trnavy.

Jedným z tých, ktorý sa na masakre podieľali bol Leon Bunta, bývalý zástupca veliteľa čaty POHG v Považskej Bystrici.

Ako v odbornom časopise Vojenská história píše historik Anton Hruboň, Buntovi počas väzby v roku 1958 do cely nasadili agenta ŠtB. Ten vo svojich hláseniach uvádza, že Bunta sa mu priznal, že nápad s pálením ľudí v peci na vápno vzišiel práve od členov POHG, nie od Nemcov:

„Bunta povedal, že to, aby pálili týchto ľudí nenariadili Nemci, ale oni, slovenskí gardisti, pretože Nemcom vraj vôbec nezáležalo na tom, čo sa s týmito ľuďmi stane potom, keď budú povraždení. Slováci pálili a celú akciu pálenia i chod pece obsluhovali Slováci.“

Bunta na cele rozprával aj o celej organizácii popráv.

„Veliteľ Nemcov riadil strieľanie a on, Bunta, riadil striedanie stráží, pričom strieľali i Nemci i Slováci a strážili tiež aj Nemci aj Slováci.“

Bunta síce stále tvrdil, že on priamo nestrieľal, iba akciu riadil, no dokázali mu, že hodil do pece francúzskeho partizána. Agentovi doslova povedal: „Čo to budem tebe zapierať, robili sme to my, gardisti, a ja som to riadil.“

Bunta nevedel povedať, kto vybral za miesto vraždenia práce vápenku. Hovoril však o tom, že to nebolo dobre vybraté miesto, lebo miestni, keď videli vo vápenke pohyb, chodili sa pýtať, kedy bude vápno. A keďže bola často hmla, dym sa držal pri zemi. Aby prekryli sladkastý zápach horiacich ľudských tiel, hádzali do ohňa aj smolu alebo asfalt.

Objasnil aj, prečo bolo v Nemeckej povraždených toľko detí. Ak chytili tých, ktorí pomáhali, či už rasovo prenasledovaným alebo partizánom, vždy vzali celú rodinu.

„Títo sa popravovali i s celými rodinami, aby nezostal ani jeden potomok, aby sa im vraj nemal kto pomstiť. Preto zavraždili i deti.“

Po skončení akcie dostali najhorlivejší gardisti pochvalu od nemeckého veliteľa, museli podpísať záväzok mlčanlivosti a každý dostal odmenu tristo korún.

Leon Bunta, Mikuláš Spišiak, Ján Knapek a Jozef Rojko boli za vraždy v Nemeckej, ale aj na iných miestach na Slovensku, odsúdení na trest smrti. Ďalší jedenásti obžalovaní dostali tresty v trvaní od 14 do 25 rokov.

Veliteľ POHG z Považskej Bystrice, z ktorého pochádzalo najviac odsúdených, Vojtech Hora, sa trestu vyhol tým, že po vojne emigroval do Južnej Ameriky.

Neďaleko bývalého areálu pece na vápno pri obci Nemecká odhalili v auguste 1959 pamätník obetiam vraždenia. Na peci bol vtedy viditeľný nápis "Nikdy viac fašizmus".