Fotograf SNP. Na dlhé roky zabudnutý, prenasledovaný väzeň pracovného tábora v Novákoch.

Bol hlavným fotografom Slovenského národného povstania. Stal sa ním náhodou. Pre svoj židovský pôvod bol väznený v pracovnom tábore Nováky. Po vypuknutí SNP z neho ako mnoho ďalších väzňov utiekol a smeroval do povstania. Po jeho potlačení nemeckými nacistickými jednotkami musel zakopať svoju fotografickú výbavu aj nafotené snímky. Pôvodne vyštudovaný právnik, neskôr návrhár v papierenskom priemysle a zakladateľ fotografickej agentúry Anton Ivan Székely.

Narodil sa v roku 1908 v Sečovciach. Vyštudoval právo, no do jeho kariéry a života zasiahla druhá svetová vojna. Pre svoj židovský pôvod bol internovaný v pracovnom tábore Nováky.

"Bol remeselne zručný, aj v Novákoch robil presne tie isté návrhy rôznych fotoalbumov, pre papierenský priemysel, pretože tam bola kartonážna dielňa a on tam pracoval," hovorí Ivan Kocák z Múzea SNP. 

Legitimácia Antona Ivana Székelyho

Múzeum SNP

​Po vypuknutí SNP bol pracovný tábor zrušený a mnohí židovskí väzni sa pridali k povstaniu. Do Bystrice odišiel aj Székely.

"Dostal sa do veliteľstva povstania v Banskej Bystrici, ponúkol svoje služby, tie boli využité a potom v podstate po celom území bojiska chodil a fotografoval. A myslím, že väčšina fotografií, ktoré sú zachované do dnešných čias z povstania sú práve jeho dielom," objasňuje riaditeľ Múzea SNP, Marián Uhrín.  

Keďže mal oficiálne povolenie fotografovať, dostal sa všade.

"Dostal preukaz, rukávovú pásku, ktorá ho oprávňovala na vstup do bojových úsekov, čiže bol vlastne oficiálnym fotografom," dopĺňa riaditeľ múzea.

Múzeum zo Székelyových fotografií pripravilo knihu.

"Je tam do 200 fotografií. Snažili sme sa ich zoradiť do takých piatich kapitol – prvé dni povstania, bojové situácie, vojenská technika, dosť veľká séria zachytáva spojeneckú pomoc - sovietsku a britskú, ako pristavali na letisku Tri duby a posledná je obete vojny, kde prináša fotografie z exhumácií," opisuje obsah knihy Kocák. 

Snímky sú veľmi cenné nielen prevedením, ale najmä tým, čo zachytávajú. Pri niektorých je dôležité vedieť, aký príbeh sa za nimi skrýva, čo sa dialo po tom ako fotografia vznikla.

"Najzaujímavejšou fotografiou pre mňa, sú tie vojnové zákopy pri Kremničke, pretože on fotí civilov ako vykopávajú tie protitankové zátrasy a tam vidno to nadšenie a množstvo ľudí, ktorí sa podieľali v tých prvých dňoch na tých prácach a v pozadí tejto fotografie je to, že keď Nemci okupovali povstalecké územie, tak v tých tankových zákopoch prebiehalo vraždenie tých civilistov."

Anton Ivan Székely

Múzeum SNP

Súčasťou knihy je aj obálka s mobilizačnou vyhláškou a deviatimi ikonickými fotografiami Antona Ivana Szekelya. Tu je príbeh tejto, na ktorej povstalecký vojak mieri na Národný dom.

"Szekely opisuje tú situáciu, že sa začali hýbať žalúzie na oknách a povstalci si mysleli, že je to nejaký signál, nejakých sabotérov alebo Nemcov, tak obkľúčili Národný dom, namierili tam zbrane a nakoniec vysvitlo, že sú to nejakí obchodní cestujúci, ktorým svietilo slnko do okna a snažili sa naštelovať žalúzie."

 Po potlačení povstania koncom októbra 1944 svoju fotografickú výbavu aj všetok materiál zakopal.

" A vykopal ho až po vojne, to je symbolické pre všetkých, ktorí v povstaní niečo fotili alebo natáčali, týka sa to aj filmov Paľa Bielika, aj filmov ruského kameramana Glidera, ktorý tak isto na povstaleckom území pôsobil. Všetci pri ústupe do hôr ten materiál zakopali a vrátili sa k nemu až po vojne," objasňuje Marián Uhrín. 

S Paľom Bielikom sa podľa riaditeľa múzea evidentne zvykli na povstaleckom území pohybovať spolu.

"Podľa tých filmov, ktoré vieme, že natáčal Paľo Bielik, vieme, že časť z tých výjazdov absolvovali spoločne."

Kniha nezachytáva nielen Székelyoho dôležité fotografie, ale aj jeho príbeh. Po potlačení povstania sa aj pre svoj židovský pôvod naďalej ukrýval v lesoch nad Starými horami.

"Je to osada Rybô, viackrát sa spomína v jeho spomienkach. V knihe nájdeme príbehy ľudí, ktorí mu zachránili život, ktorí ho ukryli, ktorí mu poskytli nejaké krytie," doplnil Ivan Kocák. 

Mnohé jeho snímky zo SNP sú dodnes ikonické a známe, ale nespájajú sa s jeho menom, neuvádzali ho ako autora. Táto kniha by ma chcela toto autorstvo vrátiť a vzdať hold za jeho odvahu.