Ikonickú fabrickú budovu, kde sa šili Baťove topánky, mali zbúrať. Miestni aktivisti ju zachránili.

PARTIZÁNSKE / Mala ísť k zemi a navždy do zabudnutia, ale nakoniec sa ju podarilo zachrániť. Fabrike 61, unikátnej budove v bývalých Baťových závodov v Partizánskom, hrozila demolácia. Zachránili ju nadšenci z Fabriky umenia. Kúpili ju a plánujú tu vytvoriť kultúrne centrum.

„Je to prvá päťpodlažná budova, ktorá tu bola postavená. Zároveň to bola tretia budova postavená v Baťových závodoch.

Výnimočná je samozrejme, jednak tým svojím príbehom, ale aj svojou konštrukciou. Má krásneho ducha,“ hovorí Miriam Miková zo Skrášľovacieho spolku Partizánske.

Reč je o tejto legendárnej budove. Kedysi v nej šili milióny topánok do celého sveta.

„Tu sa vyrábali aj tie slávne Baťove topánky, ktoré išli do celého sveta. Pôvodne sa tu nemali vyrábať topánky. Tá fabrika sa začala stavať ako strojárska fabrika na bicykle a podobne,“ vysvetľuje Radovan Mik z občianskeho združenia Fabrika umenia Partizánske.

Nakoniec tu šili iba topánky. V čase najväčšej slávy tu bolo zamestnaných viac ako 15-tisíc ľudí.

„Svojho času to bol jeden z myslím top 3 zamestnávateľov v Československu," hovorí Mik. 

„Toto mesto bolo vybudované vďaka tejto fabrike a kvôli tejto fabrike,“ dodáva Miriam Miková.

Pred šiestimi rokmi sa dozvedeli, že túto unikátnu budovu chce jej majiteľ zbúrať. Miestni aktivisti sa ale rozhodli, že ju zachránia. Vyhlásili zbierku a kúpili ju.

„Pre nás je tá atmosféra tých Baťových čias veľmi inšpirujúca," vysvetľuje Miriam Miková. 

„Má 80 rokov a plus bola desať rokov zneužívaná, takže je v takom stave ako je," ukazuje na poškodené priestory a kŕdle holubov, ktoré si sem zvykli chodiť Radovan Mik. 

Fabriku 61, ako túto budovu nazývajú, sú odhodlaní zachrániť za každých okolností. Vyhrnuli si rukávy a pustili sa do práce.

„Najviac, čo človek môže dať takémuto priestoru je, keď príde osobne priložiť ruku k dielu. Takže ten hlavný dôvod sú teda ľudia a to, aby sa tu niečo rozvíjalo pre iných ľudí,“ hovorí jedna z dobrovoľníčok, ktorá sa zapojila do vypratávania fabriky a odstraňovania náletových drevín.

Fotografia fabriky v Baťovanoch z apríla 1946

TASR

​„Ja verím tomu, že raz tu bude krásny priestor. A napríklad ide sa tu robiť festival. A prečo nesnívať, že by to mohlo byť niečo ako Colours of Ostrava, keď si zoberiete, že to býva vlastne v areáli bývalých baní,“ hovorí ďalšia.

„Naším prianím je, aby sem chodili opäť kultivovaní ľudia, kultúrni ľudia,“ dopĺňa Miriam Miková.

 „Aby to bolo bezpečné, aby sa dalo svietiť, kúriť. Aj trošku možno drsné, také možno trošku urbexové, ale aby tu bola tá náplň, aby tu ľudia chodili. Aby tu prebiehali stretnutia, koncerty, šport, kancelárie, umelci, aby tu mohli tvoriť a tak ďalej,“ uzatvára Radovan Mik.