Cypriánov herbár

BRATISLAVA / O Leonardovi Da Vincim ako o všestrannom umelcovi – maliarovi, sochárovi, či vynálezcovi - vie celý svet. Podobne nadaná, všestranná osobnosť však žila aj na našom území. Volali ho majstrom tisícich remesiel a dodnes sa nám po ňom zachovala nielen legenda o tom, že si zostrojil lietajúci stroj, ale aj obsiahly herbár.

Pôsobil v Červenom Kláštore, kde už v 18. storočí vybudoval nemocnicu a lekáreň. Svoje vedomosti o liečivej sile rôznych bylín uplatňoval pri pomoci chorým. Vieme určite, že silu prírodných liečiv poznal. Zachoval sa nám totiž jeho vzácny herbár.

Ide o takú vzácnosť, že ho v Slovenskom národnom múzeu uchovávajú v sejfe. 

"Datuje sa približne do rokov 1766 – 1771,“ hovorí Jana Uhlířová z Prírodovedného múzea SNM.

Slovenské národné múzeum

​

Veľmi opatrne, rukami v bielych bavlnených rukavičkách vyberie herbár z obalu a položí ho na stôl. 

"Je viazaný v hnedej koži, titulná strana je považovaná za písmo Cypriánovo,“ začína svoju krátku prednášku o herbári.

Rovnako opatrne ho otočí. Naskytne sa nám pohľad na kresbu zrkadla na zadnej strane obalu herbára.  

"Nevie sa presne či je to nejaký symbol, alebo je to znak toho, že Cyprián vedel vyrábať aj zrkadlá.“

Samotný herbár má deväťdesiatsedem strán. Nachádza sa v ňom 283 rastlín.

"Pochádzajú z oblasti Pienin, ale vyskytujú sa tu aj rastliny z tatranskej oblasti.“

Rastliny sú na jednotlivých listoch nalepené a prichytené rôznymi farebnými kúskami textílií. Väčšinu z nich určil mních Cyprián správne.  

"V celom herbári sa nachádza len asi desať evidentných omylov,“ hovorí Jana Uhlířová.

Slovenské národné múzeum

​

A dodáva, že zaujímavé je, že sú to rastliny, ktoré sa v herbári nachádzajú dvojmo.  

"Ide o rastliny, ktoré sú použité v herbári dvakrát. Na jednom mieste sú určené správne a inde je to úplný nezmysel.“

Cyprián sa zaoberal aj matematikou, medicínou, alchýmiou a do kláštora vstúpil zrejme len preto, že kedysi to boli centrá vzdelanosti a on túžil po vzdelaní.   

"Najväčšiu časť svojho života strávil v Červenom Kláštore, kde prišiel ako 32-ročný a pobudol tu devätnásť rokov.“

Presný dátum jeho úmrtia nie je známy. Zachovala sa legenda, že za jeho smrť je zodpovedný predstavený kláštora. Cyprián si totiž mal zhotoviť krídla, s ktorými sa pokúšal lietať.  A práve s týmito krídlami ho vraj predstavený dal upáliť.

Jednu vec sa však historikom odhaliť podarilo - Cyprián nebolo jeho pôvodné meno.

"Podľa matriky sa zistilo, že jeho vlastné meno bolo Franz Ignác Ježke.“ 

Reportáž o Cypriánovom herbári sme vysielali v cykle Artefakty v máji 2010.