Hviezdoslavovu poslednú cestu sledovali tisíce ľudí. Orava taký pohreb ešte nezažila

Hviezdoslavove zdravotné problémy sa začali vo februári 1921, krátko po jeho 72. narodeninách. Ako spomína jeho osobný lekár a priateľ Ladislav Nádaši-Jégé v dobovom článku Posledné dni Hviezdoslava, publikovanom v týždenníku Naša Orava, básnik vtedy vážne ochorel.

„Hviezdoslav onemocnel po zapálení pľúc na ťažký srdcový neduh. Odišiel sa liečiť do pražského sanatória na Podolí, hľadal poľahčenie v Luhačoviciach,“ napísal Jégé.

Pavol Országh Hviezdoslav

TASR

​

Napriek liečbe sa jeho stav zhoršoval. Lekári nedokázali zastaviť slabnutie srdca a postupne sa obmedzovala aj básnikova pohyblivosť. Jégé opisuje, že Hviezdoslav napokon zostal pripútaný na lôžko a trápili ho aj bolesti v brušnej dutine a vodnatieľka. Krvácanie, ktoré sa objavilo v posledných dňoch, podľa neho urýchlilo básnikov odchod.

Ešte deň pred smrťou prijal návštevu profesora Alberta Pražáka. Chcel sa s ním porozprávať, no rozhovor odložili na nasledujúci deň, keď mu bude lepšie. Toho sa už nedožil. Ako Jégé zaznamenal, Hviezdoslav začal nadránom ťažko dýchať a „o dve minúty pred pol šiestou odišiel jeho duch do nekonečného všehomíru“. Zomrel 8. novembra 1921 vo svojom dolnokubínskom dome.

Spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia smrti básnika P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.

TASR

Pohreb, aký Orava ešte nezažila

Správa o básnikovej smrti vyvolala veľký smútok. Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava vo svojom historickom spracovaní pohrebu cituje dobový týždenník Naša Orava z 19. novembra 1921. Ten opisuje, ako sa Dolný Kubín zahalil do smútku: na verejných aj mnohých súkromných budovách zaviali čierne zástavy a obchodníci vyzdobili výklady Hviezdoslavovými podobizňami.

Prípravu pohrebu koordinovali architekt Dušan Jurkovič a ministerský tajomník Václav Vilém Štech. Jurkovič navrhol aj výzdobu evanjelického kostola, ktorého priečelie pokryla čierna látka naaranžovaná do podoby slovenského znaku. Interiér zdobili jedličky, zeleň a vence. Cestu na cintorín lemovali jedličky a pre prípad, že by obrady trvali až do večera, zabezpečili elektrické osvetlenie.

Podobizeň Pavla Országha Hviezdoslava

​Pohreb sa konal v nedeľu 13. novembra 1921. Do Dolného Kubína prichádzali ľudia z rôznych častí Slovenska. Kostol mal kapacitu približne tisíc ľudí a vstup bol možný iba so vstupenkou. Pred chrámom sa však zhromaždili ďalšie tisíce smútiacich.

Na rozlúčke sa zúčastnili predstavitelia vlády, parlamentu, cirkví, univerzít i kultúrneho života. Za vládu vystúpil minister školstva Vavro Šrobár, za slovenských spisovateľov Martin Rázus. V mene Matice slovenskej sa prihovoril Štefan Krčméry.

Hviezdoslavova pracovňa na fotografii z roku 1949

TASR

​Po smútočných príhovoroch sa vydal na cintorín rozsiahly pohrebný sprievod. Rakvu niesli postupne sokoli, hasiči a vojaci. Za ňou kráčala rodina, predstavitelia štátu, duchovní, profesori a zástupcovia miest a obcí. Rakvu spustili do hrobu o 17.15 hodine. Rozlúčku sprevádzali smútočné piesne a na záver zazneli obe národné hymny.

Oravské múzeum vo svojom článku Pochovali sme nášho básnika Hviezdoslava s takou oslavou, jakej Orava ešte nevidela pripomína aj výstižné hodnotenie dobového týždenníka Naša Orava: „Pochovali sme nášho básnika Hviezdoslava s takou oslavou, jakej Orava ešte nevidela.“

Pavol Országh Hviezdoslav zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo slovenskú poéziu a literatúru. Jeho posledná cesta sa stala prejavom úcty celého národa k básnikovi, ktorý zasvätil svoj život slovenskému jazyku a kultúre.