80. výročie Nemeckej: Pálenie obetí sme vymysleli my, priznal sa zástupca veliteľa POHG

NEMECKÁ, OKRES BREZNO / V týchto januárových dňoch uplynulo 80 rokov od jednej z najmasovejších vrážd na území Slovenska. Okrem členov nemeckého Einsatzkommanda 14, sa na vraždení podieľali aj členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice. Zástupca veliteľa Leon Bunta bol za svoju činnosť odsúdený dvakrát. Prvý, 4-ročný trest si odsedel hneď po vojne. V druhom, ktorý prebiehal v roku 1958 a podľa niektorých dnešných historikov bol poznačený politickým pozadím, dostal s ďalšími tromi členmi POHG trest smrti.

„Bunta povedal, že to, aby pálili týchto ľudí nenariadili Nemci, ale oni, slovenskí gardisti, pretože Nemcom vraj vôbec nezáležalo na tom, čo sa s týmito ľuďmi stane potom, keď budú povraždení. Slováci pálili a celú akciu pálenia i chod pece obsluhovali Slováci.“ (Anton Hruboň, Vojenská história)

Leon Bunta, zástupca veliteľa POHG z Považskej Bystrice pred súdom v roku 1958

TASR

Toto je citát svedka, agenta Štb, ktorého mal vo väzenskej cele nasadeného Leon Bunta, keď ho zadržiavali a vypočúvali pre jeho účasť na vraždení v Nemeckej. Bunta bol zástupcom veliteľa Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy. Agent štátnej bezpečnosti vo svojich hláseniach uvádza, že Bunta sa mu priznal, že nápad s pálením ľudí v peci na vápno vzišiel práve od členov POHG, nie od nacistov.

Od 5. do 11. januára 1945 bolo v Nemeckej zavraždených a spálených v peci v miestnej vápenke od 400 do 900 ľudí.

Boli to slovenskí, českí, sovietski, či francúzski partizáni, Židia, Rómovia, ľudia, ktorí pomáhali odboju alebo ukrývali prenasledovaných a ďalšie osoby.

Prečítajte si tiež

"Mamička moja, nedaj ma!" Aj takýto zúfalý výkrik zaznel v Kremničke, na mieste masových popráv. Vrahmi boli aj Slováci - členovia 5. poľnej roty POHG

Ako v odbornom časopise Vojenská história ďalej uvádza Anton Hruboň, Bunta agentovi hovoril aj to, prečo vraždili aj deti. Ak chytili tých, ktorí pomáhali, či už rasovo prenasledovaným alebo partizánom, vždy vzali celú rodinu.

„Títo sa popravovali i s celými rodinami, aby nezostal ani jeden potomok, aby sa im vraj nemal kto pomstiť. Preto zavraždili i deti.“

Bunta na cele rozprával aj o celej organizácii popráv.

„Veliteľ Nemcov riadil strieľanie a on, Bunta, riadil striedanie stráží, pričom strieľali i Nemci i Slováci a strážili tiež aj Nemci aj Slováci.“

Bunta síce stále tvrdil, že on priamo nestrieľal, iba akciu riadil, no dokázali mu, že hodil do pece francúzskeho partizána. Agentovi doslova povedal: „Čo to budem tebe zapierať, robili sme to my, gardisti, a ja som to riadil.“

Vápenka v Nemeckej

TASR

Bunta nevedel povedať, kto vybral za miesto vraždenia práce vápenku. Hovoril však o tom, že to nebolo dobre vybraté miesto, lebo miestni, keď videli vo vápenke pohyb, chodili sa pýtať, kedy bude vápno. A keďže bola často hmla, dym sa držal pri zemi. Aby prekryli sladkastý zápach horiacich ľudských tiel, hádzali do ohňa aj smolu alebo asfalt.

Prečítajte si tiež

Krtičná - jeden zo zabudnutých masakrov počas SNP

Po skončení akcie dostali najhorlivejší gardisti pochvalu od nemeckého veliteľa, museli podpísať záväzok mlčanlivosti a každý dostal odmenu tristo korún.

Leon Bunta, Mikuláš Spišiak, Ján Knapek a Jozef Rojko boli za vraždy v Nemeckej, ale aj na iných miestach na Slovensku, ako napríklad v Krupine, odsúdení na trest smrti. Ďalší jedenásti obžalovaní dostali tresty v trvaní od 14 do 25 rokov.

Mikuláš Spišiak, člen POHG pred súdom v roku 1958

Veliteľ POHG z Považskej Bystrice, z ktorého pochádzalo najviac odsúdených, Vojtech Hora, sa trestu vyhol tým, že po vojne emigroval do Južnej Ameriky.

Neďaleko bývalého areálu pece na vápno pri obci Nemecká odhalili v auguste 1959 pamätník obetiam vraždenia. Na peci bol vtedy viditeľný nápis "Nikdy viac fašizmus".

Miesto postupne pietne upravili a vedľa vápenky bol vybudovaný pamätník – má tvar 12,5 metrového plameňa pece, ktorého autorom je Alexander Vika a sochy kľačiacej ženy s rozpaženými rukami. Autorkou tejto trojmetrovej bronzovej sochy je sochárka Klára Patakiová.  

Sochárka Klára Patakiová pri práci na makete sochy

V roku 1962 vznikla na mieste aj pamätná izba, v ktorej sa nachádza stála expozícia venovaná udalostiam z januára 1945 a spomienke na obete. Nachádzajú sa v nej aj predmety, ktoré patrili zavraždeným ľuďom. Miesto spravuje Múzeum Slovenského národného povstania.