Krtičná - jeden zo zabudnutých masakrov počas SNP

Bola ešte tma, štyri hodiny ráno, 12. decembra 1944. Na chodbu väznice v Brezne vystupovali z preplnených ciel ľudia, ktorých mená stráž vyvolávala.

Vojtech Húsenica, Ján Jurek, Jolana Jureková, Zdenek Remta, Edita Diller, Alžbeta Friedová, Hilda Diller, Pavol Diller, Pavol Dacko, František Kantoris, Štefan Petálik,  Oľga Hermanová, Alžbeta Ferencová, Ladislav Ferenc. Lacko mal iba šesť rokov. 

Celkovo vyvolali mená 31 ľudí. Bola medzi nimi aj francúzsko-slovenská partizánka, Alžbeta Blahová, Elisabeth Blaho. 

Previezli ich na Rohoznú, na opustené povstalecké letisko Krtičná, kde ich členovia Einsatzkommanda 14, ktorého oporný bod sídlil v Brezne, postupne zavraždili. 

Príbeh Elisabeth, ktorá pôsobila ako partizánka v brigáde Jánošík od prvých dní povstania zaznamenala v celovečernom hranom dokumentárnom filme "Naša Líza", Veronika Homolová Tóthová. 

​

Príbeh rodiny Blaho a ich Lisette

Slovák Eduard Blaho odišiel v 20-tych rokoch pracovať najprv do Belgicka
a neskôr do Francúzska, kde spoznal Marie Antoinette, ktorá bola už v tom čase mamou jeden a pol ročnej Lisette. Adoptoval si ju a vychovával ako vlastnú dcéru. Lisette vyrastala vo Francúzsku, na Slovensko cestovala s rodinou raz do roka, raz za dva roky podľa toho, ako im to dovoľovala finančná situácia. Keď však vypukla druhá svetová vojna, jej otca Eduarda Blaha trikrát odvliekli na nútené práce do Nemecka, odkiaľ sa vždy vrátil vo veľmi zúboženom stave. Preto sa rodina rozhodla ilegálne prekročiť hranice a ujsť na Slovensko. V auguste 1944 sa pridali k partizánom. Lisette zaradili do prieskumnej čaty partizánskej brigády Jánošík, jej mamu Marie Antoinette zaradili k ošetrovateľkám. Dokonca aj jej 16-ročný brat pomáhal partizánom, zajali ho, niekoľko mesiacov strávil v Ilave, kde mu každý deň hrozilo, že ho odvezú do koncentračného tábora. Rodičia Lisette vojnu prežili, ich 18-ročná dcéra, žiaľ, nie. Výročie masakra na Krtičnej si pripomíname 12. decembra. 

Príbeh o statočnej partizánke porozprával Veronike Homolovej Tóthovej tlačový atašé francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku Didier Rogasik. Spolu so Soňou Benčovou, výskumníčkou, ktorá sa zaoberá úlohou žien v SNP sa pustili do pátrania okolo príbehu mladej Elisabeth. Takto mladú partizánku obaja vnímajú.

DIDIER ROGASIK, tlačový atašé na francúzskej ambasáde, bádateľ zaoberajúci sa Francúzmi v SNP

Ako ste sa dozvedeli o Elisabeth?

V našej dobe je internet jedným zo spôsobov, ako sa dajú rýchlo nájsť informácie. Pri mojom výskume o príbehoch Francúzov, ktorí bojovali na Slovensku počas SNP, je to prostriedok, ktorý používam ako prvý. Potom skontrolujem a doplním prvotné informácie o ďalšie, získané z iných zdrojov (štúdium kníh a archívnych materiálov, stretnutia s ľuďmi, atď.) Takto som postupoval aj pri spoznávaní osudu Elisabeth. Na internete som objavil fotky jej hrobu v Brezne a potom sa už diali veci jedna za druhou.

Aký bol postup pri zháňaní materiálov o Elisabeth? 

Po rozhlasovom vysielaní, kde som rozprával o francúzskych partizánoch, ma kontaktoval jeden poslucháč. Mal informácie o rodine Blahovcov z Ružomberka, ktorí bojovali v SNP. Cez  e-mail mi oznámil, že na juhu Francúzska žije člen rodiny Blaho, istá Caroline Blaho. Našiel som jej telefónne číslo a zavolal jej. Bola veľmi prekvapená a dojatá. Začala naša komunikácia o Elisabeth, poslala mi kópie jej fotografií a tak, bolo možné začať spoznávať aj časť jej detstva a dospievania.

Ako dlho ste zhromažďovali materiály? 

Tri roky som hľadal informácie o Elisabeth. Chcel som vedieť o jej osude čo najviac: prečo je jej hrob na Slovensku v Brezne? Prečo bojovala v SNP? V ktorej jednotke? Aká bola jej úloha? Ako zomrela? Rád by som pri tejto príležitosti zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú zohrala kamarátka Soňa Benčová pri hľadaní informácií o Lisette. Pracovali sme ako skutočný tím, ako skutočné duo vyšetrovateľov a vyplatilo sa. Aj keď sme nedostali všetky odpovede na naše otázky. Ale myslím si, že sme odviedli veľmi dobrý kus práce.

TV JOJ

Aká podľa Vás Elisabeth bola? Aké jej vlastnosti by ste vymenovali?

Nie je jednoduché povedať, aká Lisette bola, aké mala charakterové vlastnosti. Vzhľadom na jej osud to môžeme len hádať. Keďže ale vieme, že bola členkou prieskumnej čaty 3. oddielu partizánskej brigády Jánošík, môžem povedať, že musela byť na jednej strane veľmi odvážna a na druhej strane šikovná, múdra. A po skončení prvej fázy SNP koncom októbra 1944 dostala za úlohu poskytnúť svojim partizánskym spolubojovníkom, ktorí sa uchýlili do hôr, informácie o prítomnosti nemeckých vojsk v regióne Brezna. Táto nebezpečná misia si vyžadovala minimálne tie dve vlastnosti, ktoré som spomínal vyššie. A zdôrazňujem, že mala len 18 rokov.

Ako sa spoznala mama Elisabeth s Eduardom Blahom?

Na jeseň roku 1927, po návrate zo Sfaxu, mesta v Tunisku, kde žili niekoľko rokov kvôli práci, opustila Marie-Antoinette svojho manžela. Keďže nevedela, kde nájsť útočisko, bol to práve  Eduard Blaho, Slovák z Ružomberka, ktorý sa postaral o ňu a aj o maličkú Lisette, ktorá vtedy mala len vyše roka (narodila sa 9. júla 1926). Eduard Blaho prišiel do Francúzska za prácou a  pracoval v tej istej továrni ako prvý manžel Marie-Antoinette. Marie-Antoinette a Eduard sa už nikdy neodlúčili. 

Vo filme spomínate denník Marie-Antoinette, mamy Elisabeth. Ako ste sa k nemu dostali? Kde ste ho našli? Čo zaujímavé v ňom bolo? 

O existencii tohto denníka ma informovala Christiane, manželka Andrého, mladšieho brata Lisette. V skutočnosti to nebol denník, do ktorého si Marie-Antoinette zapisovala všetky udalosti z ich života. Bol to zápisník každodenných výdavkov. Rodina nemala veľa peňazí a tak Marie-Antoinette kontrolovala príjmy a výdavky. Občas si však zapísala aj iné veci. Takto sme sa dozvedeli, že mladá Lisette chodila na husle, že občas cestovali do Ružomberka za Eduardovou rodinou. Ten zápisník nám tiež umožnil dozvedieť sa, že Eduard pracoval v rôznych továrňach vo Francúzsku a niečo viac o Eduardovi, Marie-Antoinette a Lisette.

TV JOJ

Po vypuknutí 2-hej svetovej vojny pre Blahovcov nastali zlé časy. Prečo? Čo sa stalo?

Treba poznamenať dve skutočnosti. Prvou je, že v roku 1936, v čase silnej sociálnej nespokojnosti v továrňach vo Francúzsku, bol Eduard jedným z tých, ktorí sa podieľali na organizovaní štrajkov zamestnancov. Bol vodcom. Druhou skutočnosťou je, že po porážke francúzskej armády a podpísaní prímeria, sa pravdepodobne zúčastnil na odbojovom hnutí. Bol trikrát zatknutý a uväznený v Nemecku v tábore pre politických väzňov. Vzhľadom na to, že pobyt vo Francúzsku sa pre neho a jeho rodinu stal príliš nebezpečným, rozhodol sa v marci 1943 vziať svoju rodinu do Ružomberka.

Pri hľadaní informácií o Elisabeth ste si skladali mozaiku otázok a odpovedí. Je niečo, na čo ste odpoveď stále nenašli ani po mesiacoch skúmania?

Áno, ako som už povedal, niektoré otázky zostali dodnes bez odpovedí. Po toľkých rokoch sa niet čomu čudovať. Je to najmä preto, že Eduard, Marie-Antoinette a Marcel, Elisabethin druhý brat, ktorý mal v čase SNP 16 rokov, nikdy nechceli o tomto období rozprávať svojim vnúčatám, aj keď tie sa o tieto udalosti zaujímali. Inými slovami, najbližší svedkovia zostali ticho. Základná otázka, ktorá ma prenasleduje je, kto identifikoval telo Lisette medzi 31 obeťami beštiálnej masakry na Krtičnej. Ak má Lisette na pamätníku na Krtičnej vyryté svoje meno a priezvisko, je to preto, lebo ju musel niekto identifikovať pri exhumácii. Kto?

Vo filme je spomínaná polemika okolo smrti Elisabeth. Až skúmanie pre účely filmu odhalilo, že zomrela inak a inde, ako si myslela rodina z Francúzska. Ako to teda celé bolo?

Rodina bola najskôr šokovaná. Ešte pred tromi rokmi totiž poznali iba verziu smrti Lisette v chatrči v Zúbrej doline, ktorú napadli a vypálili Nemci. Potom sa rodina dozvedela druhú verziu, že Lisette zomrela pri masakre na Krtičnej. Našou úlohou bolo, aby sa Lisettina francúzska a slovenská rodina dozvedela všetky okolnosti týkajúce sa jej zavraždenia a pochopila, že najpravdepodobnejšia je druhá verzia smrti 18-ročnej partizánky. Vyplývalo to zo zozbieraných faktov a svedectiev. 

TV JOJ

Vy ste aj zložili pesničku k filmu. O čom je?

 no, napísal som text piesne o Lisette. Keďže som poznal jej príbeh, bolo logické, že slová vyšli z mojej hlavy. A netrvalo mi to dlho. V skutočnosti som sa vžil do kože partizána, ktorý Lisette poznal, ktorý bol do nej zamilovaný a ktorý pravdepodobne identifikoval jej telo po exhumácii. Myslím, že poznám identitu tohto partizána, tohto blízkeho priateľa Lisette, ale keďže nemám žiadny dôkaz, neprezradím ho.

Aké je posolstvo Elisabeth pre nás, ľudí, ktorí žijeme v úplne inej dobe? 

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že Lisette je pre mňa symbolom nedostatočného  poznania  histórie Francúzov, ktorí na Slovensku bojovali počas SNP až do oslobodenia krajiny v apríli 1945. Vďaka emotívnemu dokumentárnemu filmu „Naša Líza" v réžii Veroniky Homolovej Tóthovej, ľudia už poznajú Lisette a vedia viac aj o francúzskych partizánoch na Slovensku. Nesmieme dovoliť, aby sa na nich zabudlo.

Po druhé, Lisette je jedinou francúzskou partizánkou, ktorá zahynula na Slovensku v boji proti nemeckým okupantom. Vo veku 18 rokov. Aj keď mala dvoch mladších bratov, 16 a 8 ročných,  o ktorých sa mohla starať, ona šla bojovať. A zaplatila tú najvyššiu cenu za to, aby bránila  hodnotu, v ktorú  verila a o ktorej bola presvedčená, že je oprávnená: slobodu pre všetkých.

​

SOŇA BENČOVÁ, bádateľa venujúca sa ženám v SNP

Aká podľa Vás Elisabeth bola? Aké boli podľa Vás jej vlastnosti?

Častokrát som sa nad tým zamýšľala, aká asi Lisette bola. Celkom iste bola mimoriadne odvážna, energická mladá žena. Inak by sa nepridala v 18 – tich rokoch do SNP, aby pomohla krajine, ktorej reč ani dobre nepoznala. Bola zaradená do 3. oddielu PB Jánošík, do prieskumnej čaty. Tam bola nevyhnutná samostatnosť v rozhodovaní, rozvaha pri riskantných akciách. A aj keď sa nezachovalo veľa spomienok na Lisette, teší ma, že ľudia v Bacúchu si na ňu dodnes spomínajú ako na veľmi milé, charizmatické dievča. Z ich rozprávania cítiť, že ju mali radi a vážili si ju. Názov filmu, ktorý o Lisette natočila Veronika Homolová Tóthová, plne vystihuje ako ju ľudia vnímali – „Naša Líza“.

Blahovci boli chudobná rodina, žili skromne, ale na niektoré výnimočné veci našli financie. Čo napríklad?

Bolo veľmi zaujímavé a zároveň dojímavé čítať zápisky z denníka Márie Antoinette, Lisettinej maminy. Napriek nedostatku financií, sa našli peniaze aj na radosti života ako napríklad hodiny huslí pre Lisette, bicykel pre Eduarda a iné drobnosti.

TV JOJ

Ako zvládali Blahovci jazykovú bariéru? Teda najmä Elisabeth a jej mladší brat?

Blahovci pred vojnou chodievali občas na Slovensko. Ich starší syn Marcel sa narodil v Ružomberku. Aj keď Lisette a jej bratia nehovorili dobre po slovensky, dokázali sa aspoň čiastočne dorozumieť. Keď bola Lisette v partizánskom oddiele, boli tam s ňou aj Ján a Jozef Cibuľovci, ktorí vedeli po francúzsky. Ich rodičia, tak ako mnohí ďalší Slováci, vycestovali pred vojnou za prácou do Belgicka. Práve v rodine Cibuľovcov v Bacúchu našla Lisette zázemie a v ich dome aj bola zatknutá. 

Podľa filmu bola v prieskumnej čate. Čo to znamená? Čo robila? Aká bola jej úloha?

Podľa informácií, ktoré sme získali, bola Lisette v prieskumnej čate pod velením D. Vozňuka. Pôsobili v rôznych častiach Slovenska, ale po potlačení povstania sa presunuli do hôr na Horehronie. Ich úlohou bolo vykonávať rôzne sabotážne akcie a uskutočňovať prepady nemeckých jednotiek. Lisette ešte začiatkom decembra 1944 roznášala v Bacúchu protifašistické letáky.

Aká bola úloha žien v SNP?

Jednoznačne veľmi významná a nezastupiteľná. Od úplného začiatku, keď som sa začala venovať téme SNP, som sa stretávala s príbehmi obdivuhodných žien. Bolo ich veľa a stále pribúdajú ďalšie a ďalšie mená. Jednak sú to ženy, ktoré priamo bojovali v povstaní, tak ako Lisette. Ale sú tu aj ošetrovateľky a lekárky, ktoré odišli z nemocníc do hôr a pridali sa k partizánskym brigádam, aby mohli čím skôr poskytnúť zraneným ošetrenie. Pre mňa sú fascinujúce činy „obyčajných“ žien, ktoré sa počas povstania starali vo veľmi ťažkých podmienkach o svoje rodiny a popritom sa u nich ukrývali partizáni, prípadne im poskytovali jedlo, oblečenie, lieky. Ďalšou skupinou žien, sú tie, ktoré pracovali v odboji a boli prenasledované nacistickým a neskôr aj komunistickým režimom.   

TV JOJ

Vo filme je spomínaná polemika okolo smrti Elisabeth. Až skúmanie pre účely filmu odhalilo, že zomrela inak a inde, ako si myslela rodina z Francúzska. Ako to teda celé bolo?

Prvotné informácie, ktoré dostala rodina Blahovcov, hovorili, že Lisette zahynula počas prepadu chaty na Čučoriedkovej v Zúbrej doline. Podrobne sme túto verziu preskúmali a neexistujú žiadne fakty a svedectvá, ktoré by ju potvrdili. Naopak, po troch rokoch štúdia archívnych materiálov, rozhovoroch s historikmi, zo svedectiev potomkov priamych svedkov udalostí v Bacúchu, vyplýva, že Lisette bola zavraždená 12. decembra 1944 na Krtičnej.

Podarilo sa vám zistiť, kto Elisabeth udal?

Máme informáciu, kto by to mohol byť, ale nakoľko to nie je jednoznačne preukázané, nie je možné uviesť meno tejto osoby. 

Einsatzkommando 14 ju vzalo do väzenia v Brezne. Máme nejaké informácie o tom, ako sa tam k väzňom správali?

Einsatzkommando 14 bolo známe svojimi krutými represáliami. Na základe svedeckých výpovedí, výpovedí poškodených, nálezov exhumačnej komisie a tiež dokumentačného materiálu, ktoré sme našli v Archíve Múzea SNP je preukázané, že zaistené osoby boli pred popravou na Krtičnej trýznené tak na Úradovni SD ako aj vo väznici Okresného úradu a súdu v Brezne.

TV JOJ

Prezradila Elisabeth vo väzení niečo o partizánskom oddiele, v ktorom bola?

Určite nie. Pokiaľ by bola čokoľvek prezradila, komando by urobilo v Bacúchu a okolí čistky. 

Aké je posolstvo Lisette pre nás, ľudí, ktorí žijeme v úplne inej dobe?

O udalosti z obdobia SNP sa zaujímam už dlhé roky. Ale až vďaka Didierovi Rogasikovi a jeho pátraniu som sa dozvedela viac o významnom prínose francúzskych bojovníkov a partizánov v SNP, o ich prepojení so slovenským obyvateľstvom. Keď sa Didier začal zaujímať o osud Lisette, s radosťou som sa k nemu pripojila. Z pár viet, ktoré našiel v knihách sme sa postupne malými krokmi v priebehu troch rokov dostali k príbehu Lisette, ktorý potom Veronika Homolová Tóthová spracovala v hranom dokumentárnom filme Naša Líza. Verím, že obsah filmu divákov podnieti zamyslieť sa nielen nad konaním a odvahou Lisette Blaho, ale aj nad tým aké dôležité je postaviť sa voči totalite a nespravodlivosti, chrániť si slobodu a tiež prejaviť spolupatričnosť s inými národmi. Lisette bola mladučká Francúzska, ktorá bojovala na Slovensku a na Slovensku aj prišla o svoj život. Nemusela bojovať. Chcela. Cítila potrebu zapojiť sa do boja proti nacizmu a vo svojich 18tich rokoch preukázala obdivuhodnú odvahu.