Bomba zo 16. júna 1944 - tzv. 500 librovku našli pri výkopových prácach

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pri výkopových prácach na Landererovej ulici našli robotníci starú bombu. Privolaný pyrotechnik zistil, že sa jedná o tzv. 500 librovku, leteckú bombu s váhou približne 226 kilogramov. Práve tento typ bol 16. júna 1944 použitý 15. americkou leteckou armádou pri bombardovaní rafinérie Apollo, ktorá vtedy stála v tých miestach.

Bombardovanie Bratislavy 16.6.1944

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

V roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov. Nová rafinéria dostala názov podľa boha z gréckej mytológie Apolóna.

Spracovanie ropy

Fabrika zamestnávala od 350 do 500 robotníkov. Najskôr spracovávala ruskú ropu z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR. Kapacita spracovania bola 30 tisíc ton ropy.

Apollo produkovala najmä petrol, ligroín (lakový benzín), benzíny, cerezín, sviečky, asfalt, ale aj umelý ľad (z chladičov parafínky) a rôzne tuky na mazanie. Výrobky sa vyvážali do Rakúska, Nemecka, západoeurópskych krajín a dokonca do viacerých ázijských krajín a do Ameriky.

Nemecký koncern

Po prvej svetovej vojne zápasila s veľkými ťažkosťami v dôsledku odtrhnutia od hlavných spotrebiteľov a surovín. V dvadsiatych rokoch 20. storočia ju ovládol francúzsky kapitál. Zlúčením s Naftovými ložiskami v Hodoníne, ku ktorému došlo v roku 1925 podstatne zvýšila svoj akciový kapitál až na 12 miliónov Kč.

Čerpacia stanica patriaca spoločnosti Apollo v Bratislave

V čase svojho najväčšieho rozkvetu vlastnila Apolka ropné polia, mala vlastné tankové lode, cisternový park, prečerpávacie zariadenie v bratislavskom prístave a sieť čerpacích staníc. Výrobné zariadenie rafinérie sa niekoľkokrát rekonštruovalo a modernizovalo, čím neustále rástla aj výrobná kapacita. Počas druhej svetovej vojny ju finančne ovládol nemecký koncern I.G. Farben.

United States Army Air Forces

Bombardovanie rafinérie

Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny, 16. júna 1944 zničilo 80 percent rafinérie bombardovanie amerického letectva.

Ako píše HistoryLaB: "Spolu 116 bombardérov B-24 zhodilo 369 ton bômb, z ktorých väčšina zasiahla svoje ciele presne. Slovenskú protivzdušnú obranu nálet prekvapil a ozvala sa, až keď padali bomby. Američania stratili len niekoľko bombardérov."

Letecké bombardovanie slovenského hlavného mesta začalo krátko po desiatej hodine dopoludnia. Počas približne pol hodiny trvajúcej akcie sa spojencom podarilo zničiť 80 percent rafinérie. Okrem Apolky však bolo bombami zasiahnutých aj niekoľko civilných objektov. Pamätná doska, ktorá miesto tragédie pripomína, hovorí v súvislosti s náletom o viac než dvoch stovkách mŕtvych.

Fotografia z lietadla na bombardovanú Bratislavu

United States Army Air Forces

Fakty o nájdenej bombe z druhej svetovej vojny:

Použitá trhavina - TNT, amatol, Torpex
Váha výbušnej náplne - cca 90 kk
Smrtiaca tlaková vlna – do 20–25 m
Ťažké zranenia a deštrukcia stavieb – do 50–60 m. Dokázala úplne zničiť obytný dom alebo vážne poškodiť menšie priemyselné objekty. V okruhu približne 60 m bola vysoká pravdepodobnosť usmrtenia, šrapnely mohli letieť aj do vzdialenosti viac ako 150 metrov.
Kráter: pri výbuchu v zemi 3–6 m hlboký a 8–12 m široký (podľa podložia).