80. výročie oslobodenia Bratislavy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / „Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočnila v dvoch etapách, v období d 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Prvá etapa trvala od 25. marca 1945 do 11. apríla 1945 a jej kulminačnými momentmi bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morave,“ píše Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu, v článku uverejnenom na stránke vhu.sk

"K Malým Karpatom a k Bratislave sa sovietske vojská prebojovávali Podunajskou nížinou 1. apríla 1945, keď za deň postupovali priemerným tempom 15 až 20 km. V tejto súvislosti treba konštatovať, že tempo postupu v tomto období bolo najrýchlejšie v celom dovtedajšom priebehu bojov za oslobodenie Slovenska. Posun hlavnej bojovej línie frontu však nebol rovnomerný, pretože postup útočiacich jednotiek na pravom krídle frontu spomaľoval horský terén."

Zničená obytná budova na Záhradníckej ulici v Bratislave, máj 1945

TASR

"Bratislava, dôležitý oporný bod na styku karpatských a alpských výbežkov, bola viac ako tri mesiace pripravovaná na obranu ako predsunutá súčasť obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti. Na jej obranu slúžilo niekoľko zákopových pásov, na strategických bodoch boli zosilnene protitankovými zátrasmi, mínovými poliami a priekopami. Na vnútornú obranu boli vybudovane kryty, betónové bunkre, postavenia pre guľomety a dela. Na západných vyvýšeninách umiestnili ťažké zbrane na podporu vnútornej obrany. Do priestoru južne od Dunaja sa presunuli nove nemecké divízie a útvary určené na obranu.
Všetky významné budovy boli podmínované a napojene na jednotný odpaľovací systém, aby mohli byt naraz vyhodené do vzduchu. Zabránil tomu rýchly postup vojsk 2. ukrajinského frontu a Bratislavčanom sa podarilo tento systém poškodiť," pokračuje Šumichrast.

Ľudia sledujú na mape postup frontovej línie. Bratislava, apríl 1945

TASR

"Počas prvého dňa bojov o Bratislavu sa sovietske jednotky patriace do bojovej zostavy 7. gardovej armády prebojovali na okraj súvisle zastavanej plochy mesta. Línia dotyku vojsk s nepriateľom sa nedala presne určiť a menila sa aj počas noci. Bola kľukatá a miestami vyčnievala hrotom do nepriateľských pozícií, resp. sa oblúkovité sťahovala do vlastného tyla. Napriek tomu sa však dala vymedziť priestormi, ktoré sovietske jednotky mali jednoznačne a pevne vo svojich rukách. Večer 3. apríla prebiehala nasledovne: Pekná cesta, Dynamitka a priestor k okraju mesta, Jurajov dvor, Trnávka, Trnavský dvor, Pálenisko a Dunaj. Úspešným zavŕšením bojov počas prvého dňa bol daný predpoklad pre rozvíjanie útočnej aktivity v ďalší deň a ich víťazné zavŕšenie."

"V druhom dni oslobodzovania Bratislavy sa najtuhšie bojovalo o Bratislavský hrad a jeho okolie vrátane Červeného kríža, ktorý tiež mal v obrane nepriateľa dominujúce postavenie. Časové údaje o oslobodení priestoru hradu, ktoré poznáme z viacerých zdrojov, sú rozdielne. Je pravdepodobné, že niektoré jednotky, najmä úderné skupiny 4. gardovej výsadkovej divízie a 25. gardovej streleckej divízie prenikali k hradu už v dopoludňajších hodinách. Oslobodenie celého priestoru hradu i postup na Červený kríž sa však nepochybne udiali popoludní. Ovládnutie hradu bolo nevyhnutné najmä z dvoch príčin. Prvá spočívala v tom, že nacistická obrana na hrade mala v dostrele niektoré časti centra mesta a druhá, hlavná v tom, že fašisti odtiaľto plne kontrolovali cestu pozdĺž Dunaja k Mlynskej doline a Karlovej Vsi, teda dnešné Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu. Oslobodenie priestoru hradu malo vplyv aj na zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Okolo 17. hodiny sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a bez meškania postupovali na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách dňa 4. apríla ju oslobodili. Večer došlo k najprudším bojom v Lamači, kde sa húževnato bránila krycia jednotka ustupujúcich fašistov."