Osem letcov v roku 1939 slovenskej armáde vzalo štyri lietadlá a odleteli s nimi do Poľska. Nechceli slúžiť a bojovať po boku nacistov.
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PIEŠŤANY / 7. júna 1939 sa osem letcov rozhodlo opustiť Slovensko a pridať sa k boju proti najväčšiemu nepriateľovi vtedajšej Európy – nacistickému Nemecku a jeho spojencom. V Piešťanoch si pietnou spomienkou pripomenuli 85. výročie ich odvážneho činu.
Pamätná tabuľa s menami ôsmich letcov
Skupina ôsmich letcov sa vzbúrila proti nedemokratickému režimu, ktorý u nás nastal a na protest odletela z Piešťan do Poľska, konkrétne na letisko Deblin.
Náčrt situácie na letisku v roku 1939
VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava
„Tam sa zapojili do poľskej armády a neskôr do odboja v Kráľovskom letectve vo Veľkej Británii,“ hovorí riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Miloslav Čaplovič.
„Boli tak prvými Čechoslovákmi, ktorí sa zúčastnili boja proti nemeckému nacizmu,“ dopĺňa Maciej Ruczaj, poľský veľvyslanec na Slovensku.
František Knotek, Ľudovít Ivanič, Imrich Gablech, Ján Lazar, Josef Řezák, Jozef Káňa, Jozef Hrala a Karel Valach. Mená ôsmich statočných letcov, ktorí odmietli ticho tolerovať nepriateľa a nebáli sa postaviť zlu.
Imrich Gablech
VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava
Maciej Ruczaj hovorí: „Oni urobili niečo, čo nemuseli. Oni mohli pokojne ďalej plniť rozkazy svojich nadriadených, ale oni chceli byť verní prísahe, ktorú kedysi zložili a hodnotám, ktoré za tou prísahou vnímali."
Dvaja z týchto letcov, Jozef Hrala a Karel Valach sa konca vojny nedožili.
„Karel Valach bol príslušník bombardovacej perute v RAF, zahynul v roku 1941 pri nálete na Brémy. Ich zostrelil nad holandskom nemecký nočný stíhač. Jozef Hrala zahynul pri výcviku," objasňuje ich osud Miloslav Čaplovič.
Karel Valach
VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava
Mnohých hrdinov nečakal po druhej svetovej vojne doma priaznivý osud.
„Niektorí boli po roku 1948 vo väzeniach, niektorí boli degradovaní, niektorí stihli emigrovať do zahraničia,“ uzatvára Čaplovič.