Jasno
15°
Bratislava
Anton
13.6.2024
Osem letcov v roku 1939 slovenskej armáde vzalo štyri lietadlá a odleteli s nimi do Poľska. Nechceli slúžiť a bojovať po boku nacistov.
Zdielať na

Osem letcov v roku 1939 slovenskej armáde vzalo štyri lietadlá a odleteli s nimi do Poľska. Nechceli slúžiť a bojovať po boku nacistov.

PIEŠŤANY / 7. júna 1939 sa osem letcov rozhodlo opustiť Slovensko a pridať sa k boju proti najväčšiemu nepriateľovi vtedajšej Európy – nacistickému Nemecku a jeho spojencom. V Piešťanoch si pietnou spomienkou pripomenuli 85. výročie ich odvážneho činu.

Pamätná tabuľa s menami ôsmich letcov

Skupina ôsmich letcov sa vzbúrila proti nedemokratickému režimu, ktorý u nás nastal a na protest odletela z Piešťan do Poľska, konkrétne na letisko Deblin.

Náčrt situácie na letisku v roku 1939

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

„Tam sa zapojili do poľskej armády a neskôr do odboja v Kráľovskom letectve vo Veľkej Británii,“ hovorí riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Miloslav Čaplovič.

„Boli tak prvými Čechoslovákmi, ktorí sa zúčastnili boja proti nemeckému nacizmu,“ dopĺňa Maciej Ruczaj, poľský veľvyslanec na Slovensku.

František Knotek, Ľudovít Ivanič, Imrich Gablech, Ján Lazar, Josef Řezák, Jozef Káňa, Jozef Hrala a Karel Valach. Mená ôsmich statočných letcov, ktorí odmietli ticho tolerovať nepriateľa a nebáli sa postaviť zlu.

Imrich Gablech

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

 Maciej Ruczaj hovorí: „Oni urobili niečo, čo nemuseli. Oni mohli pokojne ďalej plniť rozkazy svojich nadriadených, ale oni chceli byť verní prísahe, ktorú kedysi zložili a hodnotám, ktoré za tou prísahou vnímali."

Dvaja z týchto letcov, Jozef Hrala a Karel Valach sa konca vojny nedožili.

„Karel Valach bol príslušník bombardovacej perute v RAF, zahynul v roku 1941 pri nálete na Brémy. Ich zostrelil nad holandskom nemecký nočný stíhač. Jozef Hrala zahynul pri výcviku," objasňuje ich osud Miloslav Čaplovič. 

Karel Valach

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

Mnohých hrdinov nečakal po druhej svetovej vojne doma priaznivý osud.

„Niektorí  boli po roku 1948 vo väzeniach, niektorí boli degradovaní, niektorí stihli emigrovať do zahraničia,“ uzatvára Čaplovič. 

 

Súvisiace články

Najčítanejšie