Spomienky 101-ročného Antona Lováska. Posledného žijúceho člena 2. československej paradesantnej brigády

BRATISLAVA / Keď sme prichádzali ku vchodu, akurát z neho vyšla suseda a pustila nás dnu. Zazvonili sme pri dverách. Pán Lovásko ihneď otvoril a prekvapene sa pýta:" Ako ste sa dostali dnu? Ja tu stojím pri zvončeku, aby som ho počul," povedal nám trocha káravo. Dúfam, že mladá suseda nedostane príliš vynadané - pán Lovásko si vojenskú disciplínu a zmysel pre poriadok stále drží.

Práve dnes, 22. mája 2025, oslavuje Anton Lovásko 101. narodeniny.

"Kto by si to bol kedysi pomyslel, že prežijem viac ako jedno storočie?" 

Narodil sa v roku 1924 v Báhoni do chudobnej rodiny, mal troch súrodencov.

"Čím som, chcel byť? Na to sa u nás príliš nepozeralo, dôležité bolo uživiť sa. Ale ak by som si mohol vybrať, chcel som byť pilotom. To sa mi nesplnilo. Tak som bol vojakom. Celý život."

Anton Lovásko oslávil 101. narodeniny

Foto - S. Gužák

​V roku 1943 pôsobil ako veliteľ družstva Slovenskej armády na Ukrajine. Svedkom surovostí nacistov voči miestnemu obyvateľstvu sa rozhodol prejsť k partizánom.

"Nepáčilo sa nám ako sa správali k miestnym a ani to ako povýšenecky sa Nemci správali k nám. Nadviazali sme spojenie s odbojom, stretli sme sa a dohodli sme, že prejdeme k nim."

Dňa 30. októbra 1943 zorganizoval prechod štyroch desiatok vojakov k Červenej armáde. Po preverení v zajateckom tábore v Proskurove bol vybraný na výcvik do 2. československej paradesantnej brigády v Jefremove.

​

Prečítajte si tiež

2. československá paradesantná brigáda

Po výcviku bol nasadený do Karpatsko-duklianskej operácie, kde ako rotmajster velil 3. čate.

"Mali sme výcvik, očakávali sme nasadenie. Ako parašutisti sme predpokladali výsadok, ale zrazu nám padáky vzali a šli sme cez front peši. To bolo veľmi náročné," spomína. 

V bojoch pri meste Przemyśl a obci Pisarowce utrpel zranenie – priestrel nohy – a len o vlások unikol smrti, keď vedľa neho zahynul spolubojovník.

"Rozhodovali sekundy, centimetre a náhoda."

Na návšteve u Antona Lováska

Foto - S. Gužák

​​Po zotavení sa zapojil do Slovenského národného povstania, kde bojoval pri Žiari nad Hronom, Pitelovej, Dobrej Nive, Brezne a Čiernom Balogu. Na jar 1945 sa pripojil k 1. československému armádnemu zboru v Ružomberku a po skončení vojny pôsobil na južnej hranici, kde sa podieľal na príprave výmeny obyvateľstva.

"Pomáhali sme s čím sa dalo - nakladať, vozy zháňať. Ja som nezažil a ani by som nedovolil, aby sa niekto z mojich chlapcov k tým ľuďom nesprával s rešpektom. Boli takí, čo chceli odísť do Maďarska, boli takí, ktorí nechceli a bolo to náročné. Celá tá doba- vojna, aj tesne po vojne, bola príšerným časom. Nechcel by som to znova zažiť."

Anton Lovásko oslávil 101. narodeniny

Foto - S. Gužák

​V armáde slúžil až do odchodu do zálohy v roku 1981.

"Prešiel som všetkými hodnosťami - od pucáka, tak sa tomu hovorilo za Slovenského štátu až po podplukovníka."

Anton Lovásko je posledný žijúci člen 2. československej paradesantnej brigády, ktorá sa sformovala v Sovietskom zväze.