Zatiahnuté
Bratislava
Elvíra
21.11.2024
Obchod na korze v spomienkach
Zdielať na

Obchod na korze v spomienkach

HUMENNÉ/SABINOV / Je miestom smutnej slovenskej histórie, aj keď už nestojí. Poznajú ho aj tí, ktorí v ňom nikdy nekúpili ani jeden gombík, či špuľku nití. Obchod vdovy Lautmanovej. Obchod na korze.

Ladislav Grosman vo svojej pôvodne šesťstranovej poviedke, z ktorej neskôr vznikol scenár k filmu, písal o obchodíku, ktorý sa nachádzal na humenskom korze. Dnes už dom, v ktorom obchod sídlil, neexistuje. Nahradila ho spolu s ďalšími stavbami budova pošty. Stále sú však ľudia, ktorí si ho pamätajú. 

TV JOJ

Jozef Klimčák ho má v živej pamäti, aj keď bol v tom čase dieťa.

"Galantérka, knoflíky, áno, ten obchod tu bol. Ale teraz už prakticky po ňom niet ani stopy, lebo námestie je celé prestavané,“ hovorí Jozef Klimčák.

To bol aj dôvod, prečo sa film nenakrúcal v roku 1964 v Humennom. Námestie už nevyzeralo ako počas vojny a tak filmári zamierili do Sabinova.

"Sabinov bol z pohľadu socialistickej výstavby zaostalé mesto, tam to súdruhovia ešte nestihli zmeniť a z toho sa vlastne stala výhoda pri nakrúcaní toho filmu,“ objasňuje Marián Šimkulič, spoluautor knihy o Ladislavovi Grosmanovi.

​A práve v Sabinove film prvýkrát aj premietli – v apríli roku 1966. Počas troch dní ho podľa záznamu v mestskej kronike videlo štyritisíc stodvadsaťšesť platiacich divákov. Vidieť sa vo filme mohli aj miestni komparzisti.

„Maturantka som bola, čerstvých osemnásť som mala,“ spomína na nakrúcanie Anna Záletová.

Spomienky na nakrúcanie filmu Obchod na korze:

​Pre miestnych to bola okrem príležitosti spoznať známych hercov ako Jozef Króner, či František Zvarík, aj možnosť slušného zárobku.

„Stovku na deň dávali. To boli vtedy slušné peniaze,“ spomína pani Anna.

TV JOJ

Možno aj preto bol nakoniec rozpočet filmu prekročený o sedemstotisíc korún. Rozhodne sa to však vyplatilo, keďže získal Oskara ako najlepší cudzojazyčný film.

Stránka sabinov.eu prináša aj ďalšie zaujímavé informácie ohľadom nakrúcania. Pre potreby filmu si filmári nechali ušiť uniformy Hlinkovej gardy. Keď sa v nich však herci objavili na pľaci, ľudia začali protestovať, že nie sú historicky verné.

„Filmárov dokonca zaviedli domov a zo skríň a krabíc povyťahovali staré gardistické uniformy, aby ukázali rozdiel. Zvláštne na tom bolo najmä to, že vlastníci týchto uniforiem boli už v tom čase takmer všetci straníkmi,“ píše sa na stránke sabinov.eu.

Obchod vdovy Lautmanovej v Humennom pripomína už iba pamätná tabuľa. Nie je ani tak pripomienkou skvelého filmu ako skôr toho, aby sme si pamätali, aké nešťastie spôsobuje závisť, neprávosť a myšlienka, že niekto iný nie je hodný života.

„Tento film je veľmi hodnotný a ľudia by si mali brať to k srdcu, že takto nevedie cesta k blahobytu, ani k ničomu dobrému. Medzi ľuďmi treba, aby bola vzájomná dôvera, láska,“ uzatvára svoje spomienky na arizovanú galantériu a jej majiteľku Jozef Klimčák.

 

Reportáže o obchode na korze sme vysielali v rokoch 2016 a 2019.

Súvisiace články

Najčítanejšie