Pátranie po pradedovi

SLOVENSKO / Tisíce slovenských rodín vedia o svojom prastarom otcovi len jedno – bojoval v prvej svetovej vojne a padol. Aj po viac ako sto rokoch od toho času sa však dá nájsť konkrétnejšia informácia.

Ján Ducar z Prešova chcel zistiť, čo sa stalo s jeho prastarým otcom, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne. Vtedy ju volali Veľká vojna.

„Bol vyhlásený za mŕtveho a to proste bolo všetko,“ hovorí pán Ducár.

S prosbou o pomoc, ohľadom podrobnejších informácií, sa obrátil na Klub vojenskej histórie Beskydy. A zďaleka nebol jediný. Kým predchádzajúce generácie nemali možnosti pátrať alebo to pre nich bolo príliš bolestné, čoraz viac ľudí, chce o svojich pradedoch vedieť viac. 

"Máme sto rokov od prvej svetovej vojny, máme tu jednu celú generáciu predkov padlých v prvej svetovej vojne a dnešná spoločnosť o nich takmer nič nevie,“ hovorí historik KVH Beskydy, Radoslav Turik.

Na frontoch prvej svetovej vojny z nášho územia zahynulo okolo 70-tisíc vojakov. Ani po sto rokoch od konfliktu však mnohé rodiny nevedia, kde presne ich príbuzní padli. Ján Ducar vďaka historikom a ich pátraní v archívoch o svojom prastarom otcovi zistil nové informácie.

Archív VHT

​

"Bol príslušníkov Honvédskeho pešieho pluku, zomrel pri dedine Ilovec, pri väčšom meste Zamošč a to blízko ukrajinskej a bieloruskej hranice.“

Historikom v pátraní veľmi pomôžu dátumy narodenia a úmrtia predkov. Podľa nich vedia určiť, kedy bol muž odvedený a podľa dátumu smrti zasa, v ktorej bitke alebo na akom území mohol padnúť. 

"Ak vieme dátum smrti, tak vieme určiť, kde dotyčný zahynul. A potom sa dá aspoň zhruba zrekonštruovať tá jeho vojnová cesta,“ hovorí Turik.

Ján Ducar sa a miesto skonu svojho predka vybral, aby si ho symbolicky uctil.

"Sto jeden rokov po tejto udalosti som sa tam s priateľmi vybral a uctil som si pamiatku, do kôry lipy som mu založil ikonu,“ hovorí.

​ Pre historikov ide o náročné pátranie v rôznych archívoch rôznych štátov. Za roky, ktoré tomu venujú tam strávili už tisíc hodín.

"Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla a taktiež aj písomné dokumenty z tohto obdobia sú roztrúsené,“ vysvetľuje Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy.

Ide predovšetkým o pátranie vo vojenských archívoch a to v Bratislave, Prahe, vo Viedni, či v Budapešti. Úmrtný lístok, zoznamy strát, či kroniky nestačia, musia mať ďalšie vedomosti.

Archív VHT

​
"Keďže bol vojakom 66. pluku, ja viem, kde sa ten pluk nachádzal v októbri 1917 a vďaka tomu viem pátrať ďalej,“ opisuje spôsob, akým z kusých informácií vie vystavať príbeh konkrétneho vojaka Radoslav Turik.

Podarilo sa im už identifikovať informácie o viac ako 10-tisíc vojakoch.

"Postupujeme tempom nejakých 350 mien mesačne,“ uzatvára Radoslav Turik.

Reportáž o pátraní po prapredkoch bojujúcich  v prvej svetovej vojne sme vysielali v novembri 2017.