Prežil Auschwitz aj jeho oslobodenie a stal sa neurovedcom: cesta Tomáša Radila

AUCHWITZ / 27. januára 1945 bol oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz‑Birkenau. Jedným z väzňov, ktorí oslobodenie zažili, bol 14‑ročný Tomáš Weisz. Zachránila ho paradoxne ťažká choroba. Po vojne si zmenil meno na Tomáš Radil a stal sa uznávaným neurovedcom, ktorý skúmal, ako trauma mení ľudský mozog.

Ako žiak bol Tomáš (nar. 1930) deportovaný s celou svojou rodinou - s mamou, otcom, starou mamou a starým otcom - v lete roku 1944 do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz‑Birkenau. Po brutálnej selekcii si uvedomil, že jedinou šancou na prežitie je vyzerať silnejšie, a tak predstieral, že je starší a zručný. Tvrdil o sebe, že sa učí za murára, aj keď bol v skutočnosti gymnazistom. 

Prof. Dr. Tomáš Radil pri návšteve tábora, kde bol ako dieťa väznený

​Niekoľko mesiacov prežil v tábore sám, keďže ho hneď od zvyšku rodiny oddelili. Ako jediný prežil ešte jeho otec. 

V januári 1945 bol príliš slabý na pochod smrti, a tak ho nacisti nechali v tábore. Mysleli si, že tých približne 7-tisíc kriticky chorých, ktorých tam ponechali vlastnému osudu, zomrie skôr ako ich Červená armáda oslobodí. Sovieti však postupovali oveľa rýchlejšie ako sa predpokladalo a tak sa ťažko chorý Tomáš stal jeden z tisícov väzňov, ktorých pri oslobodení našli sovietski vojaci. Ťažká choroba – záškrt a tuberkulóza – mu paradoxne zachránili život, pretože ho umiestnili do tábora‑nemocnice, kde nacisti nemali kapacity ho zahubiť.

Prečítajte si tiež

80. výročie oslobodenia Auschwitzu vo fotografiách: zachránené deti aj zajatí nemeckí vojaci pri kremačných peciach

​Po vojne sa vrátil domov cez Krakow a pokračoval v štúdiu. Vyštudoval medicínu a zasvätil život neurofyziológii – štúdiu mozgu a psychológie traumy. Tridsať rokov pracoval na vedeckých inštitúciách, prednášal doma i v zahraničí a písal o pamäti, prežití a sociálno‑psychologických dôsledkoch holokaustu.