Bola „Mengeleho dievčaťom“. Príbeh Violy Stern Fischerovej
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
„Život, smrť, život, smrť.“ Takto si Viola Stern Fischerová spomínala na selekcie v Osvienčime. Pred väzňami stál doktor Josef Mengele a jediným pohybom ruky rozhodoval, kto ešte bude žiť a kto zomrie. Viola mala vtedy iba dvadsaťdva rokov.
Viola Stern Fischerová
Archív VHT
Najskôr musela jej rodina opustiť domov. Zo štvorizbového bytu si nesmeli vziať takmer nič. Potom prišli dobytčie vagóny. „V tom vagóne sme boli 85 ľudí,“ spomínala na transport do Osvienčimu.
Po príchode nasledovala selekcia. „Ja som sa dostala na stranu smrti s mojou mamičkou,“ rozprávala. Mengele ju však v poslednej chvíli od matky oddelil. Mama zostala na strane smrti, Viola na strane života. Bolo to ich posledné stretnutie.
V tábore zažila hlad, bitky aj pseudolekárske pokusy.
„Skákala nám po bruchu, po hlavách, ako keby sme boli mŕtvoly,“ opisovala dozorkyňu, ktorá väzenkyne brutálne týrala.
Pohľad na bránu vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau
Archív VHT
Neskôr pracovala v továrni Siemens 12 až 14 hodín denne. Väzni dostávali chlieb z pilín, trápil ich hlad, choroby aj zima. Napriek tomu sa rozhodla utiecť z pochodu smrti. So siedmimi ženami sa jej podarilo uniknúť cez lesy. „Vedela som, že keď prejdete cez vodu, pes stratí čuch,“ spomínala.
Po vojne sa pešo vrátila domov až do Lučenca. Začala študovať medicínu v Prahe, no hrôzy koncentrákov ju prenasledovali celý život. Po údere do hlavy v tábore prestala počuť na jedno ucho. „Odvtedy nepočujem nič. Len cez deň a v noci valčík. Celá kapela,“ hovorila.
noviny.sk
Jedno z najsilnejších povojnových stretnutí prišlo v pražskej reštaurácii. Viola tam spoznala bývalú dozorkyňu z koncentračného tábora. „Začala som kričať: To je vrah! To je vrah, chyťte ju!“ spomínala. Ženu následne zatkli a odsúdili.
Viola Stern Fischerová zomrela 25. mája 2017. Jej príbeh zostáva silným svedectvom o tom, čo dokáže nenávisť, ale aj o obrovskej vôli človeka prežiť.