Keď na východe Slovenska vyrástli vrtné veže: príbeh ropy a plynu z Východoslovenskej nížiny

Ešte v polovici 20. storočia bola Východoslovenská nížina najmä krajinou polí, močiarov a pokojných dedín. Potom sa však na horizonte začali objavovať vysoké kovové konštrukcie – vrtné veže. Pre mnohých miestnych obyvateľov sa stali symbolom novej éry. Éry, v ktorej sa hlboko pod zemou hľadali strategické suroviny – ropa a zemný plyn.

Práve oblasť Trhovišťa patrila medzi miesta, kde sa začal písať významný príbeh slovenského plynárenstva a ťažobného priemyslu.

V oblasti naftového prieskumu na východnom Slovensku pomáhajú aj sovietske vrtné súpravy, montované na automobiloch. Foto z júna 1959

TASR

Podľa informácií, ktoré poskytla spoločnosť NAFTA, a.s. prostredníctvom Martina Babulica, vedúceho marketingu a komunikácie, sa prvé systematické prieskumné vrty vo Východoslovenskej nížine uskutočnili v druhej polovici 50. rokov, najmä v rokoch 1957 až 1958. Predchádzali im rozsiahle geologické a geofyzikálne merania – seizmika či gravimetria.

„Náleziská boli vytypované predovšetkým na základe systematického geologického a geofyzikálneho prieskumu, nie náhodou,“ vysvetľuje Martin Babulic zo spoločnosti NAFTA, a.s. Skúsenosti z objavov v Gbeloch síce motivovali ďalšie hľadanie, no východ Slovenska už odborníci skúmali modernými metódami a pomocou cieleného štátneho programu.

Dobové fotografie z roku 1959 zachytávajú atmosféru týchto pionierskych rokov mimoriadne autenticky. „Charakteristickým znakom krajiny na východnom Slovensku po oslobodení stali sa vrtné veže, ktorých vŕtacie súpravy prenikajú do hlbín zeme, aby odkryli poklady od vekov tu skryté ľudskému oku a rozmnožili tak bohatstvo našej krajiny,“ uvádza dobový popis k sérii fotografií.

Členovia osádky jednej z vrtných veží na fotografii zo septembra 1960

TASR

​Päť rokov hľadania

Pracovníci Československých naftových dolov z Hodonína začali hľadať ropu a plyn na východe Slovenska približne v roku 1954. Už o päť rokov neskôr mali za sebou viac než 22-tisíc navŕtaných metrov vo viacerých lokalitách Východoslovenskej nížiny. A výsledky sa dostavili.

„Našli naftu i plyn,“ písalo sa v júni 1959 v dobovom texte ČTK.

Objavy z rokov 1958 až 1960 potvrdili existenciu významných zásob zemného plynu a menších ropných akumulácií.

„Nálezy z rokov 1958 – 1960 odštartovali budovanie ťažobnej infraštruktúry na východe, umožnili plynofikáciu regiónu a posilnili geologický výskum panvy ako perspektívnej oblasti,“ uviedol Martin Babulic zo spoločnosti NAFTA, a.s.

V 60. rokoch tvoril východoslovenský zemný plyn významnú časť domácej produkcie Československa, hoci štát sa postupne čoraz viac spoliehal aj na dovoz zo Sovietskeho zväzu.

Vrty hlboké tisíce metrov

Práca na vrtoch nebola jednoduchá. Vtedajšie technológie umožňovali preniknúť do hĺbok približne 2 000 až 3 500 metrov, čo bolo na svoju dobu technologicky mimoriadne náročné.

Na jednom z vrtov v Trhovišti pracoval aj 22-členný kolektív vrtmajstra Jána Horinku. V roku 1959 sa nachádzali v hĺbke 2 400 metrov. „V týchto hĺbkach je už vŕtanie ťažšie a denne postúpia iba o 4,25 metra,“ uvádzala ČTK.

Hlavný operátor Peter Valtr a technik-operátor Jaromír Dyčka prezerajú záznam umelého zemetrasenia

TASR

​​Osobitne náročné boli práce v oblastiach so soľnými vrstvami. Tie na Východoslovenskej nížine siahali až do hĺbky 2 000 metrov. Vrtný výplach sa preto musel chemicky upravovať, aby sa pri kontakte so soľou neznehodnotil. O kontrolu jeho hustoty sa starali laborantky priamo na pracovisku.

Umelé zemetrasenia aj gejzíry vody

Kľúčovú úlohu pri hľadaní ložísk zohrávala seizmika. Geológovia vyvolávali umelé otrasy pomocou náloží trhavín a následne analyzovali správanie hornín.

„Seizmografy zaznamenali na pás fotopapiera rôzne krivky vlnenia,“ opisuje jeden z dobových textov. Podľa záznamov vedeli odborníci určiť zloženie jednotlivých horninových vrstiev a odhadnúť, kde sa môžu nachádzať zásoby plynu či ropy.

Iný záber zachytáva dramatický moment po odpale nálože, keď tlak plynov vytlačil vodu na povrch „ako gejzír“.

Na obrázku po umelom zemetrasení tlačia plyny vodu na povrch ako gejzír. Fotografia z júna 1959.

TASR

​Strategická surovina pre štát

Vrty na východnom Slovensku neboli len technickou či geologickou zaujímavosťou. Štát ich považoval za strategické projekty.

„Vrty boli považované za strategické z hľadiska energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Domáca produkcia mala znížiť závislosť na importe a bola súčasťou centrálne plánovanej energetickej politiky,“ pripomenul Martin Babulic zo spoločnosti NAFTA, a.s.

Dobové články preto často zdôrazňovali aj pracovné záväzky a socialistické súťaženie brigád. Vrtné kolektívy sa napríklad zaviazali, že do Dňa baníkov navŕtajú stovky metrov navyše nad plán.

Dnes sa na toto obdobie pozeráme dvojako. Na jednej strane išlo o pionierske časy budovania plynárenského a ťažobného priemyslu na východe Slovenska, na druhej strane mali objavené ložiská aj reálny ekonomický význam – priniesli pracovné miesta, infraštruktúru aj energetické zdroje.

Ťažba pokračuje dodnes

Najväčší rozmach zažila ťažba v 60. a 70. rokoch. Postupný útlm prišiel v 80. rokoch, keď sa zásoby začali vyčerpávať a dovážaný plyn bol ekonomicky výhodnejší.

Napriek tomu sa v oblasti Východoslovenskej nížiny zemný plyn a plynový kondenzát ťažia dodnes – hoci už v menších objemoch a najmä formou doťažovania zvyškových zásob či využívania novšie objavených ložísk.

Vrtné veže síce už dnes netvoria tak dominantnú súčasť krajiny ako pred desaťročiami, no príbeh hľadania ropy a plynu na východnom Slovensku zostáva významnou kapitolou hospodárskych dejín krajiny.