Postavili ju z plevoviek, na výzdobu použili polodrahokamy. Románska rotunda v Šiveticiach stojí už osem storočí.

ŠIVETICE / Dostanete sa k nej, keď vyjdete do strmého kopčeka. Ako prechádzate bránou v múre, nad ktorou je zvonica, postupne sa pred vami ukáže. Rotunda svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach.

„Je to najväčšia stavba z toho obdobia románskeho na území Slovenska v tejto východnej časti,“ hovorí reštaurátor Miroslav Janšto.

Sivetice

Ikar

Archeológ Tomáš Molota dodáva: „Pozostáva z dvoch časti – presbytéria, svätyne, kde bol umiestnený oltár a prebiehali obrady a potom lode, kde boli lavice.“

Rotundu postavili v 13. storočí a je zaujímavé, že na jej výstavbu použili tehly a nie kameň, ako to v tom období bolo bežné.

„Je to tehla, čo je tiež unikátne, v tomto období sa v okolí nachádzali len nejaké hradné alebo takéto stavby, ktoré boli kamenné. Ale tento objekt je celý z tehál atypických rozmerov. Väčších ploských tehál – volajú sa plevovky,“ hovorí Miroslav Janšto.

Týmto tehlám sa hovorí plevovky, pretože sa vyrábali z hliny, ktorá sa pomiešala s rastlinami- plevelom – po slovensky burinou.

„Tu vidieť zvyšky tých rastlín, ktoré sú spálené a ako negatív zostal v tej hline,“ ukazuje Miroslav Janšto.

Najvzácnejšie na rotunde sú pôvodné nástenné maľby z románskeho obdobia.

„Sme v tom období okolo rokov 1250 -1270, kedy sa predpokladá, že tieto maľby vznikli, pravdepodobne tesne po výstavbe celej rotundy. Predpokladáme, že tieto nástenné maľby sú jedny z najstarších zachovaných v rámci celého Uhorska,“ hovorí kunsthistorička Andrea Moravčíková.

Interiér rotundy

Archív VHT

Rotunda je zasvätená sv. Margite Antiochijskej.

„Je predpoklad, že tí ľudia, ktorí sa v stredoveku vracali z križiackych výprav si doniesli tento kult,“ pokračuje Andrea Moravčíková

V mestskom erbe má sv. Margitu Antiochijskú aj mesto Púchov. Na stenách vidieť, že pôvodnú románsku výzdobu, ktorá obsahuje nielen kresby, ale aj nápisy, neskôr

prekryli novou omietkou a dali do nej namaľovať fresky.

„Tento podklad je ten románsky, ktorý je ten prvotný a neskôr je preomietaný touto gotickou omietkou,“ ukazuje Miroslav Janšto. 

„Neskôr, v gotickom období bol objekt premaľovaný takými známymi talianskymi majstrami, ktorí po okolí pracovali aj na ostatných kostolíkoch – to je ten známy štýl fresky talianskej.“

Zachovalá a zreštaurovaná freska v rotunde v Šiveticiach

Archív VHT

Väčšina používaných pigmentov je železitá, má typickú červenkastú farbu. Ak ju vo výzdobe použitá aj zelená, či modrá, tieto farby sa získavali s polodrahokamov.

„Keď tam vidíme modré, zelené, je to známka, že je to niečo kvalitnejšie, lebo to už boli polodrahokamy - azurit, malachit, tie si treli, roztierali s vápennou vodou.“

Archeologický prieskum odhalil napríklad aj miesta, kde stáli stĺpy, ktoré podopierali emporu, ktorá tu kedysi bola. Jedna existovala už za románskych čias a ďalšiu postavili neskôr, v období baroka. Nezachovala sa ani pôvodná podlaha.

„Pôvodná románska podlaha sa nám nezachovala, predpokladáme, že bola v tejto výške,“ ukazuje Tomáš Molota.

Pohľad na rotundu

Archív VHT

Rotunda sa stáročia používala k náboženským obradom, ale objekt mal evidentne aj inú funkciu.

„Keď si dobre všimnete, v lodi sa nachádza otvor, ktorým sa dá vyliezť nad samotné presbytérium a na vonkajšom plášti vidieť otvory, ktorými sa dá sledovať okolie,“ upozorňuje Miroslav Janšto.