Pád lietajúcej pevnosti B-17 si pamätajú aj po 80 rokoch. Dvoch amerických vojakov, ktorí ho prežili, ukryl miestny krčmár

VEĽKÉ HOSTE/ OKRES BÁNOVCE NAD BEBRAVOU / Pred 80 rokmi sa do lesa nad obcou Veľké Hoste v okrese Bánovce nad Bebravou, zrútil americký bombardér B17, nazývaný aj lietajúca pevnosť. Zasiahli ho ešte nad Viedňou, jeho pilot však dokázal doletieť až na naše územie. Posádke pomohli miestni ľudia. Tí sa spolu s vojakmi a členmi Klubu vojenskej histórie Geronimo, vybrali na miesto dopadu aj teraz.

Americký bombardér B-17, prezývaný lietajúca pevnosť

Pavol Čertík

​Pád amerického bombardéra aj po 80 rokoch v pripomína dodnes viditeľný obrovský kráter.

Na jeho palube bolo desať vojakov. Vzlietli z Talianska a ich úlohou bolo zbombardovať rafinériu Schwechat pri Viedni.

„Tým, že ich zasiahli, nemecká protivzdušná obrana, snažili sa doletieť až na oslobodené územie, aby nepadli do zajatia. Avšak stroj bol poškodený natoľko, že začal horieť a museli núdzovo pristáť v týchto miestach, „vysvetľuje Jozef Korál, zástupca starostky obce Veľké Hoste.

Spomienka na 80. výročie pádu amerického bombardéra B-17 pri obci Veľké Hoste

Pavol Čertík

Pilot major Frank Muskus dúfal, že sa mu podarí doletieť nad oslobodené územie, čo však nebolo možné.

„Ovládal to ťažko poškodené lietadlo, snažil sa zachrániť ostatných členov posádky. Oni totiž počas letu postupne vyskakovali, on vyskočil ako posledný a dopadol neďaleko tejto jamy,“ opisuje Roman Vávra, bádateľ leteckej histórie druhej svetovej vojny.

Fotografia pilota, mjr. Franka Muskusa, ktorý sa zachránil

Pavol Čertík

Z desaťčlennej posádky však prežili len dvaja. Pilot major Muskus a vtedy 24-ročný poručík Harvey Bear - operátor radaru, ktorého spomienky citoval Roman Vávra podľa Missing Air Report U.S.A.:
„...po odbombardovaní nás do zadnej časti zasiahli strely nemeckej protilietadlovej batérie. Pri zásahu lietadla zahynuli strelci Boyle a Stupak. Nad Viedňou z horiaceho lietadla na padákoch vyskočili Dick, Schlarr, Lopacki a Horton. Stroj pokračoval na severovýchod. Pilot major Muskus, veliteľ celej bombardovacej formácie, ktorá mala 140 lietadiel, sa snažil doletieť s takmer neovládateľným strojom do bezpečia na oslobodené územie. Na oblohe sme museli vyzerať ako veľká horiaca guľa, ktorá sa rúti na prvé domy v dedine. Zo všetkých síl chcel strhnúť riadenie mimo dediny na čistinu. To sa mu aj podarilo. Približne dva kilometre nad zemou bol už najvyšší čas, aby sme z lietadla vyskočili. Môj kamarát navigátor skočil 20 sekúnd predo mnou. Nikdy viac som ho už nevidel. Zachránili sme sa iba dvaja, ja a major Muskus..."

Pamätník, ktorý z pozostatkov bombardéra vyrobili miestni obyvatelia

Pavol Čertík

„Keď miestni začuli hrozivý dopad a následný výbuch, bez váhania sa rozbehli na miesto tragédie s úmyslom pomôcť,“ priblížila starostka obce Gabriela Bronišová udalosti roku 1945.

Útočisko našli u miestneho krčmára Mateja Haluzu. Jeho vnuk na spomienke nemohol chýbať.

„On ich schoval do krčmy a potom ich odviedol k partizánom. Mali šťastie, že na neho natrafili, “ opisuje čin svojho starého otca Zdena Haluza.

Zdeno Haluza, vnuk miestneho krčmára, ktorý amerických vojakov ukrýval

Pavol Čertík

„Partizáni ich potom previedli cez Kľak do Fiľakova do Budapešti a odtiaľ sa im na konci vojny podarilo dostať na ich základňu naspäť do Talianska,“ hovorí Roman Vávra.

Na hrdinov nezabudli ani po 80 rokoch. Vojaci, dedinčania a členovia KVH Geronimo sa na mieste dopadu stretávajú každý rok.

„Tá udalosť sa zapísala do dejín našej obce, do sŕdc obyvateľov, aj ten pamätník vyrobili naši občania, je to pozostatok priamo z toho lietadla,“ uzatvára Jozef Korál.