Od Baťovian k Partizánskemu: príbeh fabriky, ktorá postavila mesto

PARTIZÁNSKE / História mesta Partizánske je úzko spätá s obuvníckym impériom Tomáša Baťu. V roku 1938 sa spoločnosť Baťa a.s. Zlín rozhodla vybudovať na Slovensku novú modernú továreň. Na Slovensku už fungovali koželužné a obuvnícke prevádzky vo viacerých mestách, napríklad v Bošanoch či Nových Zámkoch, no hľadala miesto pre výstavbu nového závodu.

Voľba padla na obec Šimonovany. Miesto malo strategickú polohu na železničnej trati Trenčín – Topoľčany – Nitra, dostatok vody z rieky Nitry a zásobu pracovnej sily z okolitých dedín. Dôležitým faktorom bol rovinatý terén, ktorý uľahčil rýchlu výstavbu.

Výstavba začala v lete 1938 a niesla sa v duchu „baťovskej rýchlosti“. Paralelne s továrňou vznikali aj obytné domy, školy, kultúrne zariadenia a športoviská.

Pohľad na závod Baťa v roku 1943

Archív MsÚ Partizánske

Výrobná linka sa spustila v polovici júla 1939 a do konca roka v továrni vyrobili okolo 940-tisíc párov koženej obuvi. 

Po druhej svetovej vojne a znárodnení výroby sa podnik premenoval najskôr na Baťa, národný podnik a v roku 1948 na Závody 29. augusta (ZDA) a začal masívnu expanziu. V 70. a 80. rokoch tu pracovalo až 10 000 zamestnancov a ročná produkcia dosahovala približne 30 miliónov párov topánok, ktoré smerovali aj na export do desiatok krajín.

Regulácia rieky Nitra v roku 1944

Archív MsÚ Partizánske

V roku 1949 sa mesto Baťovany premenovalo na Partizánske, čo odrážalo ideologickú snahu nového režimu odstrániť mená spojené s podnikateľskou minulosťou a uctiť pamiatku partizánov bojujúcich v okolí počas Slovenského národného povstania. Napriek politickým zásahom zostala továreň kľúčovým motorom hospodárskeho a demografického rastu mesta.

Pohľad na závod v roku 1948

Archív MsÚ Partizánske

​Baťovský model priniesol nielen pracovné miesta, ale aj moderné sociálne zázemie. Mesto postavené na „zelenej lúke“ ponúkalo svojim obyvateľom bývanie, kultúru, šport aj vzdelávanie, čo bolo na svoju dobu výnimočné.

Pozrite si galériu fotografií z rôznych období fungovania továrne.

Návšteva prezidenta Edvarda Beneša (1946):

Návšteva prezidenta republiky Dr. Edvarda Beneša v Baťovanoch, 15.9.1946

TASR

​

Delegácia oslavujúca prvé výročie oslobodenia Baťovian (1946):

Fotografia fabriky v Baťovanoch z apríla 1946

TASR

​

Vstupná brána do továrne v roku 1948:

Vstupná brána závodu Baťa, národný podnik v roku 1948

TASR

​ 

Interiér výrobnej haly z roku 1948:

Interiér fabriky 61 (Baťa, národný podnik) v roku 1948

TASR

​

Fotografia z výroby v roku 1962:

„Mária Hruboňová pracuje na automatickom lise, ktorý zhotovili v podnikovom Výskumnom stredisku. Pripevňuje na ňom chrániče členkov na kecky. Predtým chrániče prišívali.“

Mária Hruboňová pracuje na automatickom lise, ktorý zhotovili v podnikovom Výskumnom stredisku v Partizánskom. Fotografia je z roku 1962

TASR

​

Dámske lodičky z roku 1968:

„Dámska vychádzková obuv z hovädzieho boxu ozdobená guličkami. Na trh sa dostala v rôznych farbách. Cena topánok je 130 Kčs.“

Ukážka dámskych topánok vyrábaných v Partizánskom v 70.-tych rokoch 20. storočia

TASR

​

Jesenná kolekcia 1972:

„Vedúci výroby v obuvníckom závode Rudolf Beňuška pri časti kolekcie obuvi - bude ich 75 vzorov - ktorú budú vyrábať pre jeseň 1972. Koncom augusta mali by sa objaviť už v predajniach: v popredí dámske nadkotníkové topánky z vlasového materiálu so špeciálnou podošvou, resp. čižmičky
z mäkkého boxu.“

Vedúci výroby v obuvníckom závode Rudolf Beňuška pri časti kolekcie obuvi pre jeseň 1972

TASR

​

Kontrola kvality (rok 1973):

„Kontrola je trvalou náplňou práce Viery Trlandovej. Na snímke je v dielni 245 pri Veronike Hruboňovej, vedúcej 36-členného kolektívu šičiek, ktorý súťaží o titul BSP. Vpravo na obrázku s majstrovou Gabrielou Štangovou.“

Kontrola kvality v ZAD Partizánske

TASR

​