Zabudnutý zvuk minulosti: v Solivare ožívajú 150-ročné harmóniá

PREŠOV / V prešovskom Solivare ožíva zvuk, ktorý už takmer upadol do zabudnutia. Unikátna zbierka historických harmónií, z ktorých niektoré majú viac ako 150 rokov. Zbierku viac než štyroch desiatok historických nástrojov vytvoril farský vikár Michal Bodnár, ktorý ich nielen zhromažďuje, ale aj opravuje a vracia späť do života.

K hudbe mal Michal Bodnár blízko odjakživa. V minulosti hrával aj na kostolnom orgáne, no ten si domov do obývačky jednoducho neprinesie. Dnes je Michal Bodnár farským vikárom v Lipanoch, no k svojmu prvému harmóniu prišiel náhodou. Na pôvodnom pôsobisku v Košiciach.

„Som našiel malé, malé staručké harmóniu, ktorá bola vo funkčnom stave a podarilo sa mi ho do roka opraviť. Po šesťdesiatich rokoch znova mohlo zaznieť,“ opisuje začiatky svojho záujmu o harmóniá Michal Bodnár.

Kňaz Michal Bodnár sa zbieraniu historických harmónií venuje niekoľko rokov

TASR

Po štyroch rokoch má vo svojej zbierke viac ako štyridsať harmónií a takto znie hudobný nástroj, ktorý má 156 rokov.

„Tento nástroj kedysi patril solivarskému organistov Jánovi Berkovi. To mi darovala pani organista z bývalej farnosti, kde som pôsobil ako kaplán.

Čo harmóniu, to príbeh. Tento kúsok sa do zbierky vikára dostal z Hýb na strednom Slovensku.

Výstava ukazuje krásu týchto jedinečných hudobných nástrojov

TASR

​Mali ho uskladnené v garáži, no pôvodne bolo na objednávku vyrobené pre istého Poliaka.

 „Dodané pánovi Adolfovi Mandľový mladšiemu do Krakova, 26. februára roku 1900. Ten nástroj je zaujímavý tým, že aj keď sa na neho dlhé roky nehralo, ja som ho len vyčistil od prachu. Nástroj znie tak, ako keby vyšiel z výroby."

Niektoré sú ešte z čias Rakúsko-Uhorska, niektoré v zachovalom stave, iné sú doslova nálezov kusy. Drevo poznačené vlhkosťou, popraskané laky, rozladená jazýčky a zničené klávesy. No Michal Bodnár si aj s tým vie poradiť.

Harmónium je klávesový hudobný nástroj, ktorý patrí medzi tzv. vzduchové (aerofónne) nástroje s jazýčkami – podobne ako akordeón či organ.

TASR

​„Ja som už od pätnástich rokov chodil pomáhať jednému pánovi organárovi po Slovensku.“

„Unikát je už sám o sebe, pretože takáto zbierka alebo takéto múzeum zamerané na tieto harmónie asi na Slovensku neexistuje,“ hovorí Marek Duchoň, riaditeľ Múzem  Solivar, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou.

„Tieto sú z amerických dielní z dielní Packard a potom z dielne Mason & Hamlin A niekedy to bol aj taký status toho, že máme na to,“ uzatvára rozprávanie o svojej zbierke Mihal Bodnár.

Harmónium od firmy Mason & Hamlin

Hendrik Alting/Unsplash

​História harmónií

 Harmónium ako hudobný nástroj vzniklo na začiatku 19. storočia vo Francúzsku, pričom jeho vývoj sa spája najmä s menom Alexandre Debain, ktorý si dal v roku 1840 patentovať jeho zdokonalenú podobu. Išlo o praktickejšiu a dostupnejšiu alternatívu k píšťalovým organom, ktoré boli náročné na priestor aj údržbu. V priebehu niekoľkých desaťročí sa harmónium rozšírilo po celej Európe a stalo sa bežnou súčasťou kostolov, škôl aj domácností. Veľké renomé si získali najmä francúzske dielne ako Alexandre Père et Fils či Mustel, ktoré vyrábali nástroje s bohatým, farebným zvukom a množstvom registrov. Európske harmóniá sa často vyznačovali jemnejšou dynamikou a boli konštruované tak, aby dokázali imitovať zvuk organu čo najvernejšie.

Harmóniá boli v Európe najrozšírenejšie v 19. a začiatkom 20. storočia.

TASR

​Paralelne sa však harmónium vyvíjalo aj v Spojených štátoch, kde vznikol jeho osobitý typ známy ako „reed organ“ alebo „pump organ“. Americké nástroje vyrábané firmami ako Mason & Hamlin či Packard Organ Company boli robustnejšie, hlasnejšie a často mali jednoduchšiu konštrukciu prispôsobenú domácemu použitiu. Na rozdiel od mnohých európskych modelov využívali podtlakový systém (nasávanie vzduchu), zatiaľ čo európske harmóniá pracovali skôr s pretlakom. Rozdiel bol aj v estetike – americké harmóniá mali podobu zdobných skrinkových nástrojov, ktoré sa stávali prirodzenou súčasťou meštianskych interiérov.

Časť zbierky historických harmónií vystavená v múzeum v Solivare

TASR

​Na prelome 19. a 20. storočia zažívalo harmónium svoj vrchol popularity, no postupne ho začali vytláčať moderné klavíry a neskôr aj elektronické nástroje. Napriek tomu si zachovalo svoje miesto najmä v sakrálnej hudbe a v niektorých regiónoch sveta, napríklad v Indii, kde je dodnes živou súčasťou hudobnej tradície. Dnes sa na harmóniá pozeráme nielen ako na hudobné nástroje, ale aj ako na cenné historické artefakty, ktoré odrážajú technickú zručnosť, estetiku a spoločenský status svojej doby. Aj preto majú zbierky, akú vytvoril Michal Bodnár, mimoriadnu hodnotu – pripomínajú obdobie, keď hudba znela v domácnostiach bez elektriny, poháňaná len mechmi, pedálmi a zručnosťou hráča.