Hračky, s ktorými sa hrali aj tri generácie. V múzeu na hrade Modrý kameň opatrujú ich príbehy.

MODRÝ KAMEŇ / Ak máte deti, hračky pod Vianočným stromčekom iste nechýbali. Kedysi ich dostávali iba deti z bohatých rodín, pretože boli veľmi drahé. Počas 40.-tych rokov 20. storočia existovala na území Slovenska malá hračkárska fabrika, ktorej výrobky sa dostávali aj do katalógov veľkých firiem. Dnes ich môžeme obdivovať v múzeu hračiek a bábkarských kultúr na hrade Modrý kameň. To uchováva nielen samotné hračky, ale aj ich príbeh.

"Slovensko ani v minulosti nebolo hračkárskou veľmocou, a ani v súčasnosti nie je tomu tak," začína rozprávanie o histórii hračiek na našom území Erika Antolová, zástupkyňa riaditeľky v Múzeu hračiek a bábkarských kultúr, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum. 

Expozícia starších hračiek na hrade Modrý kameň

Archív VHT

Hračky sa buď vyrábali z dreva, či kusov látky, alebo  dovážali zo zahraničia. Čo ich robilo aj veľmi drahými. Pre múzeum je vzácne ak do zbierky nezíska len samotnú hračku, ale aj je príbeh – odkiaľ sa na Slovensko dostala, komu patrila, kto sa s ňou hrával.  Tu je napríklad kuchynka, ktorú dostalo ako vianočný darček  dievčatko v 30.-tych, či 40-tych rokoch 20. storočia. Po rokoch sa s ňou hrávala jej dcéra, a dokonca aj vnučka.

"Každá tá jedna hračka, ktorá sa dostane do múzea má svoj príbeh. Dostávame sa k veľmi vzácnym informáciám, kto ich vyrobil, kde kto ich dostal, kto sa s ňou hrával. Tá hračka sa stáva aj dokumentom svojej doby," pokračuje Erika Antolová. 

Tak je to aj s tými hračkami. Počas vojny na Slovensku fungovala malá továreň, v ktorej sa vyrábali drevené hračky.

"Pre nás je veľmi vzácna informácia, že neďaleko od nás, v regióne, v Honte, teda v Šahách, existovala továreň na výrobu drevených hračiek. A zaujímavá bola práve tým, že v tej továrni hračky navrhoval, dizajnoval renomovaný maliar Július Szabó."

+6 fotiek

Výstava starých hračiek na hrade Modrý Kameň

Najčastejšie navrhoval figúrky rôznych zvierat.

"Či už domáce, či už exotické alebo lesné zvieratká, pretože detičky mali najradšej práve tieto hračky," vysvetľuje. 

Vitrína s plyšovými medvedíkmi

Archív VHT

Figúrky vo vitríne majú tiež svoj príbeh. A nie úplne bežný. Boli nečakaným vianočným darčekom pre deti z okolia.

"Keď vojská prechádzali cez Šahy, tak im polotovar , tieto hračky povyhadzovali na nádvorie, kde ich podpálili."

Pán, ktorý býval vedľa továrne si to všimol.

"A večer sa podarilo z tlejúce kopy zachrániť niekoľko hračiek, ktoré potom darovali na Vianoce pre deti."

Múzeu sa podarilo získať aj starý katalóg, v ktorom sú aj šahanské hračky.

"Popularitu týchto hračiek zo šahanskej továrne dosvedčuje aj zachovalý katalóg z doby z roku 1942 - 44, kde majiteľ obchodu hračiek ponúka šahanské hračky."

Získavať predmety do múzea hračiek je podľa Eriky Antolovej ešte o niečo náročnejšie ako to múzeí, ktoré majú iné zameranie.

Bábika v zbierke múzea na hrade Modrý kameň

Archív VHT

 "Pretože tí majitelia si vytvárajú k nim citový vzťah a veľmi častokrát veľmi ťažko sa ich vzdávajú," uzatvára Erika Antolová.