NEUMLČANÍ: Slovák, ktorý velil čate vo Varšavskom povstaní
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VARŠAVA / Keď 1. augusta 1944 vypuklo Varšavské povstanie – najväčšie mestské povstanie proti nacistickej okupácii počas 2. svetovej vojny – medzi jeho obrancami stál aj Slovák. Volal sa Miroslav Iringh a velil jednotke, ktorú história pozná ako 535. čatu Slovákov. Prinášame vám ďalšiu časť série "Neumlčaní - príbehy prenasledovania a odporu".
Narodil sa vo Varšave slovenskému otcovi a poľskej matke. Do odboja vstúpil už v septembri 1939, krátko po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom. Počas nasledujúcich rokov okolo seba sústredil Slovákov žijúcich v okupovanej krajine a vytvoril z nich 535. čatu Armie Krajowej. Počas celého Varšavského povstania jej velil pod krycím menom „Stanko“.
Propagačný plagát Armie Krajowej z prvého dňa Varšavského povstania (1. august 1944)
Biblioteka Narodowa (Poľská národná knižnica), POLONA
Varšavské povstanie trvalo 63 dní. Jeho cieľom bolo oslobodiť hlavné mesto skôr, než doň vstúpi Červená armáda, a ukázať svetu, že Poľsko je pripravené obnoviť svoju nezávislosť. Povstalci však čelili obrovskej presile. Mesto bolo systematicky ničené, zahynuli desaťtisíce civilistov a po kapitulácii nacisti veľkú časť Varšavy zámerne zrovnali so zemou.
Hrob bojovníka, ktorý padol počas Varšavského povstania
Tadeusz Bukowski - Lesław M. Bartelski
Kruté boje tvrdo zasiahli aj Iringhovu jednotku. Približne polovica jej mužov padla alebo bola zranená. Samotného veliteľa zastihla počas bojov ďalšia tragédia – dozvedel sa, že dom, v ktorom zostala jeho tehotná manželka Waleria, zasypali trosky. Okamžite sa ju vydal hľadať. Keď zistil, že prežila, vrátil sa späť k svojim mužom a bojoval s nimi takmer až do konca povstania.
Príslušníci 535. čaty Slovákov počas Varšavského povstania v roku 1944
Foto
Popri bojovej činnosti bol Iringh aj novinárom a fotografom. Počas povstania zachytával boje, svojich spolubojovníkov i každodenný život obyvateľov obliehanej Varšavy. Časť jeho fotografií sa dodnes nachádza v zbierkach Poľskej národnej knižnice.
Miroslav Iringh, veliteľ čaty Slovákov
Archív Múzea poľskej armády
Ani po vojne nenašiel pokoj. Za svoje pôsobenie v Armii Krajowej sa stal terčom komunistického režimu, dlhé roky zápasil s tuberkulózou a jeho zásluhy zostávali v úzadí. Na Slovensku sa o jeho príbehu začalo výraznejšie hovoriť až po roku 2007, keď mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V Poľsku je však jeho odkaz živý dodnes. V Múzeu poľskej armády vo Varšave je vystavená jeho prilba z Varšavského povstania so slovenským znakom a vyrytým menom Miroslava Iringha.
Oznámenie o úmrtí M. Iringha
Archív Múzea Varšavského povstania
V History podcaste, ktorý sme nahrali pri príležitosti 80. výročia vypuknutia Varšavského povstania, približujeme nielen jeho dramatické udalosti, ale predovšetkým osud muža, ktorý sa postavil na obranu svojho rodného mesta. O Miroslavovi Iringhovi hovoria vtedajší poľský veľvyslanec na Slovensku Maciej Ruczaj a historik Juraj Kasarda, autor knihy o slovenskej čate vo Varšavskom povstaní.